VŠETKY TIE SOMARINY O ŽENÁCH

Hru napísal Peter Bú (©)

v spolupráci s Benoît Vitseom.

Preklad Martina Maslárová a Peter Bú.

 

Obrázok na vrchnej časti tejto stránky 
je úryvok z reklámy, ktorá sa z viacerých hľadísk 
dá vnímať ako poburujúca. 
Ten, kto za ňu zaplatil, by tažko pochopil, prečo. 
Peklo je vydláždené dobrými úmyslami.

Počet čitateľov od 1/10/2014: všetkým Vám ďakujem.

 

 

ARIANE – maliarka

VÉRONIQUE – právnička

Magali – mníška

MARIE – biologička

CAMILLE – filozofka

GÉRALDINE – poslankyňa

 

 

ARIANE, VÉRONIQUE, MARIE a CAMILLE majú medzi 30-kou a 40-kou, patria do rovnakej zámožnej a vzdelanej spoločenskej vrstvy, sú elegantné a vyšportované. Temer všetky sa už dosť dávno poznajú. Cítia sa byť krásne a podľa toho sa aj nosia.

MARIE je trochu pri sebe, ale nerobí si z toho starosti. Je z Marseille a na juhu nikto nepochybuje, že „aj veľká riť vie potešiť“. (Na Slovensku bude chvíľami hovoriť záhoráckym nárečím.)

GÉRALDINE je trochu staršia, ale nie veľmi odlišná.

MAGALI má 20 až 25 rokov. Je veľmi pekná, čo dodáva vierohodnosť jej príbehu. Ma energiu svojho veku a rýchlo nadobúda určitú múdrosť.

 
Rady pre pohodlné čítanie:
 
Ak chcete zväčšit písmená,
stlačte na klávesnici zároven klapku Ctrl a +
 
Z jednej strany na ďalšiu sa najľahšie prechádza
kliknutim na pravý okraj obrazovky,
tam, kde sú zostupné a vzostupné šípky.
 
Vopred Vám ďakujem za Váš názor,
ktorý môžete vyjadriť pod textom hry.
 
...............
 
Skrátená varianta hry vyšla v časopise Glosolália v októbri 2014.
Ak ju chcete uviesť, rád Vám ju pošlem.

 

 

Obraz 1

 

Prvý obraz sa odohráva počas vernisáže výstavy obrazov ARIANE Helotovej. Návštevníkmi sú iba ženy.

 

GÉRALDINE: Ariane, nepreháňam, je to mimoriadne vydarené. Keď som dostala vašu pozvánku, nemyslela som si, že výstava bude mať až takú úroveň.

 

ARIANE: Teší ma, že ste prišli a ďakujem vám za poklonu.

 

GÉRALDINE: Je úprimná. Ale mrzí ma, že je tu tak málo ľudí...

 

ARIANE: Mám smolu, práve sa hrá dôležitý futbalový zápas. Neuvedomila som si, že narazím na takú „nečistú konkurenciu“.

 

GÉRALDINE: To preto tu nie sú nijakí muži?

 

ARIANE: No, a tiež preto, že umelcom je žena... Ak chce umelkyňa prilákať pánov, musí sa riadiť podĺa francúzskeho príslovia: Muchy sa nelovia na ocot.

 

GÉRALDINE: To sme na tom ešte stále takto?

 

ARIANE: Prečítam vám kritiku Gustava Marina. Moje obrazy nevidel, dovolil si hodnotiť ich podľa mojej internetovej stránky.

 

Napísal: ARIANE Helotová je rozkošná mladá umelkyňa, ktorá maľuje výnimočne vydarené pastely. Príjemne sa na ne pozerá a veľmi by sa hodili ako výzdoba do nejednej jedálne.

 

Vidíte, ženské práva napredujú. Dnes by sme už boli schopné vytapetovať steny!

 

GÉRALDINE: Viete, keď som sa stala poslankyňou, v mojej vlastnej strane mi povedali, že som zabrala miesto mužovi. To je tá ich rovnoprávnosť.

 

ARIANE: Nuž, ako ste práve povedali: to sme na tom ešte stále takto...

 

Môžem vám predstaviť veľmi dobrú priateľku, ktorá ma vždy podporovala, aj - a najmä v ťažkých chvíľach? Pani poslankyňa, toto je Véronique Fernandez, obávaná advokátka.

 

GÉRALDINE: Teší ma. Práve sme s ľútosťou hovorili o nízkej mužskej účasti...

 

VÉRONIQUE: Smiem na chvíľu hrať úlohu diablovho advokáta? V skutočnosti tu predsa len jeden muž je.

 

GÉRALDINE: A kde je tá vzácna perla?

 

VÉRONIQUE: Nuž, na tomto obraze: Nahý kohút na streche.

 

GÉRALDINE: Mám sa priznať, že je to jeden z obrazov, ktoré sa mi najviac páčia?

 

ARIANE: Keby ste vedeli, aké bolo ťažké toho chlapca prinútiť, aby sa držal pokojne! Keď maľujem, mám rada pohodlie a tak som iba v košeli. On chcel, aby som sa obliekla „poriadne“, lebo sa bál, že mi pokazí obraz erekciou! Požiadala som ho, aby sa sústredil na státie, za ktoré mu platím... ale aj tak sa nám dal milý falus do pozoru. S mužmi je to vždy zložité. Ako keby nahý muž nemohol byť prirodzený. Dievčatá sa držia, ako treba a nerobia ťažkosti.

 

VÉRONIQUE: Naopak, ledva lusknete prstom, a hop, sú nahé: v divadle, v kine, v reklame, nehovoriac o bežnom živote.

 

MARIE (sa priblíži): Ariane, predtým, ako sa rozlúčim, by som ti chcela ešte raz povedať, nakoľko ma vieš vždy potešiť. Znova a znova ma prekvapíš, vzbudzuješ vo mne čoraz silnejšie pocity...

 

ARIANE: Drahá Marie, vždy verná a vždy kladná. Predstavujem ti pani poslankyňu Géraldine Alotovú.

 

MARIE: No teda, poslankyňa! Ariane, ak budeš takto pokračovať, určite prerazíš !

 

ARIANE: Véronique, Marie, myslím, ze sa nepoznáte.

 

VÉRONIQUE a MARIE sa pozdravia.

 

GÉRALDINE: Môže sa to zdať starosvetské, ale keď ma pozvú na výstavu, prídem. Nie je to nijaká výnimočná zásluha, výtvarné umenie som mala rada už predtým, ako som sa dala na politiku. A ak vás to môže upokojiť, môj obdiv Ariane, žiaľ, nič nevynesie.

 

ARIANE: Marie je výskumníčka v CNRS. Práve dostala cenu Joliot-Curie Vedkyňa roka. Je biologička, a vynakladá značné úsilie v prospech žien vo vede. Okrem toho je z Marseille, a je nato veľmi hrdá.

 

MARIE (má byť povedané so záhoráckym prízvukom:) Oslia hlava! Počúvaj trochu, keď s tebou hovorím, ináč (pokračovanie by malo byť preložené do záhoráčtiny : „dostaneš kolenom do rozkroku, to ukľudňuje“. Vyraz „dostaneš kolenom do rozkroku“ nemá byť zrozumiteľný pre ostatných Slovákov).

 

ARIANE: Preložíš nám to?

 

MARIE (mohlo by byť preložené do záhoráčtiny a povedané s prízvukom:) Oj, Ariane, chceš ma zahrabať do hanby, či čo?

 

GÉRALDINE: Nevedela som, že sa tu stretlo toľko talentov.

 

ARIANE: To ste ešte nevideli všetky! Napokon je možné, že som tá najmenej nadaná. Camille! Camille, môžeš na chvíľočku? To je kapacita! Camille Jourdain, filozofka, ktorú dnes uznáva cela mysliaca Európa!

 

GÉRALDINE (ku Camille): My sa poznáme. Vždy som bola zvedavá, čo znamená filozofovať v ženskom rode.

 

CAMILLE: Áno, poznáme sa. A veľmi dobre viete, že nezdieľam vaše politické názory. Budem proti nim bojovať, kým len budem môcť. Čo sa týka filozofovania, ženského alebo nie, nedá sa len tak zhltnúť medzi dvoma pohárikmi šampanského...

 

VÉRONIQUE: Počkajte, dámy, budete mať dosť času na škriepky: mám nápad! Muži tu dnes chýbajú a neprítomní majú smolu. Čo keby sme si usporiadali slávnostnú hostinu len pre nás? Bude nám bez nich lepšie. Hody okolo námetu, ktorý nás bude baviť, ako v starom Grécku alebo v Boccacciovom Taliansku? Banket, na ktorom budeme môcť povedať, čo myslíme, premyslieť to, čo cítime a zároveň sa tešiť z tej dávnej spolupatričnosti, ktorá nás ako ženy spája. Navrhujem takýto námet: somariny, ktoré muži od úsvitu vekov popísali o ženách. Avšak pozor, každá si bude musieť svoju prednášku poriadne pripraviť.

 

MARIE: Beriem to!

 

GÉRALDINE: Ja tiež hlasujem za.

 

CAMILLE: Prepáčte, ale moje politické nezhody s pani poslankyňou sú prihlboké nato, aby som s nou mohla pocítiť čo najmenšiu spolupatričnosť.

 

VÉRONIQUE: Tým lepšie, že sa nezhodujete: politicky, spoločensky, mravne... na tom nezáleží. Nebolo by zábavné, keby sme všetky rozmýšľali rovnako.

 

CAMILLE: Tak dobre, súhlasím s hodmi, nielen Platón vie spájať dobré jedlo a filozofiu.

 

ARIANE: Som hrdá, že som poskytla príležitosť na takéto stretnutie. Pozývam vás.

 

VÉRONIQUE: To je milé.

 

Zhrňme si to: slávnostná večera, prejavy... Dáme si mesiac na prípravu. Za mesiac by každá z nás mala byť schopná obohatiť svoj príspevok dostatočným množstvom hlúpostí, ktoré o nás muži natárali.

 

CAMILLE: Môžem poprosiť moje študentky, aby nám pomohli s hľadaním citátov.

 

VÉRONIQUE: Super! Zídeme sa v nedeľu a spresníme, ako budeme postupovať? Pozývam vás ku mne na piatu.

 

MARIE: Počkajte chvíľku! Potrebovali by sme aj muža.

 

VŠETKY: Nie! Nijakí muži...!

 

MARIE: Trvám na tom. Nahého muža!

 

VŠETKY: Och!? Nahého muža?

 

CAMILLE: Načo by nám bol?

 

MARIE: Aby sme nezabudli, že nás táto myšlienka napadla na Arianinej výstave, pred jej obrazom Nahý kohút na streche.

 

VÉRONIQUE: Naozaj by stálo zato, aby dáky muž počul nezmysly, ktoré jeho súkmeňovci vedeli popísať o ženách. Muž-svedok.

 

ARIANE: Mám teda zavolať svoj model?

 

CAMILLE: Ak s tým všetky súhlasíme...

 

ARIANE: On s tým bude súhlasiť. Zaplatím mu, ako keď mi stojí pri maľovaní.

 

MARIE: Ďakujem Ti.

 

ARIANE: Je neskoro, už nikto nepríde. Myslím, že by som galériu mohla zavrieť. Lenže je tu ešte tá mladá žena, ktorá si už hodinu prezerá moje obrazy. Nerada by som ju vyháňala...

 

MARIE: Čo, keby sme ju pozvali na našu večeru? Ak vie vychutnať krásu Arianinho umenia, (so záhoráckym prízvukom:) tak iste nejni mjechem udretá.

 

VÉRONIQUE: Dobrý nápad, avšak ako ju pozvať bez toho, aby to vyznelo trochu bezočivo ?

 

ARIANE: Slečna? Prosím vás.

 

MAGALI: Áno?

 

ARIANE: Slečna, prepáčte nám našu zvedavosť, sme prekvapené, ako sústredene si pozeráte vystavené obrazy...

 

MAGALI sa nenútene priblíži. Všetky jej pohyby sú uvoľnené.

 

MAGALI: Čudujete sa?

 

CAMILLE: Umenie má vyvolať šok, je to jeho úloha. Neveríte mi?

 

MAGALI ju pozoruje – a jej postoj sa nebadane zmení. Nebola by predsa len trochu ťažkopádna? Tato zmena pohybov naznačuje, že sa rozhodla hrať úlohu hlúpučkej husi...

 

MAGALI: Ak to tvrdíte... Vôbec nie som odborníčka. Vošla som sem len tak náhodou, po zážitku, ktorý mnou otriasol...

 

VÉRONIQUE: Počujte, práve chystáme slávnostnú večeru na oslavu najnezmyselnejších názorov, aké muži popísali o ženách. Prijali by ste pozvanie? Budeme len medzi sebou.

 

MAGALI: Hostinu s rozhovormi o mužoch? To by som nezvládla... Viete, som mníška.

 

CAMILLE: Aj ! V takom prípade nám odpusťte, že sme vás obťažovali.

 

MARIE (so záhoráckym prízvukom:) Matka božia: mníška! To presne nám chýbalo! (Ďalej bez prízvuku:) Beriem ju dvojnásobne.

 

GÉRALDINE: Ako to, že nenosíte rehoľné rúcho ?

 

MAGALI: Musela som sa ho vzdať z osobných dôvodov.

 

VÉRONIQUE: Môžete to trochu upresniť?

 

ARIANE: Sú to osobné dôvody, to nám musí stačiť.

 

VÉRONIQUE: Počujte, som právnička a osobné dôvody obraňujem od rána do večera...

 

VÉRONIQUE položí Magali ruku okolo pliec a odvedie ju trochu bokom:

 

Buďte bez obáv.

 

Magali sa obracia na Veroniku, ale hovori dosť hlasno nato, aby ju počuli aj ostatné prítomné.

 

MAGALI: Vám sa to povie...

 

Tak dobre, ak mám všetko priznať, zhrešila som. Ba čo viac, s kňazom. Odvrátila som kňaza od jeho prísahy a zhrešila som s ním. S mojim spovedníkom. To on... Pochopiteľne, prvý krok urobil on, ale ja som to prijala. To je moja dráma. Preto nie som hodná nosiť habit.

 

VÉRONIQUE: A on ho ešte nosí?

 

MAGALI: On? Iste, veď niekto musí slúžiť omšu.

 

 

Tma. Všetky výjavy končia náhlym vypnutím svetla. Padne opona, alebo javisko sa uzavrie filmovým plátnom. Opona alebo plátno by sa tiež mohli vynoriť sa z jamy orchestra, ako v starom gréckom divadle.

 

Po chvíli by sa na oponu, alebo na plátno, mohla premietnuť kresba z Wolinského knihy Práva ženy, alebo iná ilustrácia od autorov s podobným humorom – Dubouta, Reisera, Chavala, Gelucka, Štepána, Büttnera..

 

Od tohto výjavu až do konca hry možno premietnuť po každom spustení (alebo zdvihnutí) opony jeden z ich obrazov. Nižšie je niekoľko príkladov, avšak pred ich použitím pri predstavení, alebo v knižnom vydaní si treba zaistiť súhlas vlastníkov autorského práva.

 

Keďže po tomto výjave technici budú potrebovať chvíľu času, aby prestavali javisko, prípadne sa ešte môže premietnuť aj nasledujúci text :

 

 

         Francúzština naozaj nie je zložitá! Le français, vraiment, c’est pas compliqué !

 

Nasledujúce slová majú v mužskom rode určitý, vždy odlišný a presný význam, kým v ženskom rode zakaždým ten istý.

 

Napríklad:

Gars = mladý muž

Garce = kurva.

Kurtizán = šľachtic, ktorý si chce lichotením získať kráľovu priazeň

Kurtizána = kurva.

C’est = to je.

 

         * Un gars : c’est un jeune homme

         * Une garce : c’est une pute

 

         * Un courtisan : c’est un proche du roi

         * Une courtisane : c’est une pute

 

         * Un masseur : c’est un kiné

         * Une masseuse : c’est une pute

 

         * Un coureur : c’est un joggeur

         * Une coureuse : c’est une pute

 

         * Un professionnel : c’est un sportif de haut niveau

         * Une professionnelle : c’est une pute

 

         * Un homme sans moralité : c’est un politicien

         * Une femme sans moralité : c’est une pute

 

         * Un entraîneur : c’est un homme qui entraîne une équipe sportive

         * Une entraîneuse : c’est une pute

 

         * Un homme à femmes : c’est un séducteur

         * Une femme à hommes : c’est une pute

 

         * Un homme public : c’est un homme connu

         * Une femme publique : c’est une pute

 

         * Un homme facile : c’est un homme agréable à vivre

         * Une femme facile : c’est une pute

 

         * Un homme qui fait le trottoir : c’est un paveur

         * Une femme qui fait le trottoir : c’est une pute

 

         * Un péripatéticien : c’est un élève d’Aristote

         * Une péripatéticienne : c’est une pute

 

 

         Slovenčina tiež nie je veľmi zložitá!

 

         Štetec : maliarska potreba

         Štetka : kurva.

 

         Muž bez morálky : politik.

         Žena bez morálky : kurva.

 

         Muž, ktorý behá za ženami : zvodca.

         Žena, ktorá behá za mužmi : kurva.

 

         Muž s „mille et tre“ milenkami : Don Juan.

         Žena s tisíc tromi milencami : kurva.

 

         Profesionál : odborník

         Profesionálka : kurva.

 

         Masér : zdravotník.

         Masérka : kurva.

 

         Muž, ktorý pracuje na ceste : dláždič.

         Žena, ktorá pracuje na ceste : kurva.

 

         Kurevník: nečestný, zlý, zákerný muž.

         Kurevnica : kurva.

 

         Radodajný muž dáva rád rady.

         Žena, ktorá rada dáva : kurva.

 

 

Mara so stredným doletom. (Julo Satinský)

Obraz 2

 

Pivnica, uprostred ktorej je prikrytý stôl a šesť stoličiek. Ide o peknú gotickú pivnicu? Alebo pripomína materinské brucho? Ženské pohlavie? Je to vstup do labyrintu? Je na zadnej stene kresba ľudskej lebky, bochníku chleba, krčahu vody a troch horiacich sviečok?

 

Obrus siaha až po zem. Príbory sú na mieste, predjedlo, syry, zákusky sú pripravené na pomocnom stolíku, nápoje na dosah ruky. Teplé jedlá sa budú nosiť z vedľajšej miestnosti.

 

Spočiatku sú na javisku iba CAMILLE a MARIE.

 

CAMILLE: Táto pivnička...naozaj skvelý nápad. Sľubuje nám Veľkorysý obrad v podzemí, ako hovorievali surrealisti.

 

MARIE: Vedela som, že Ariane nám objaví primerané miesto.

 

CAMILLE: Zároveň mi každé podzemie pripomína alchymistické „zaklínadlo“ (číta písmeno po písmene) V.I.T.R.I.O.L., VITRIOL Znie to tak záhadne: Visita Interiora Terrae Rectificandoque Invenies Occultum Lapidem. Vitriol.

 

Preložené do bežného jazyka by to znamenalo: Zostúp do vnútra zeme, prečisťuj a objavíš skrytý kameň. Alchymisti hľadajú svetlo v hlbinách seba samých.

 

MARIE: Môj prvý milenec bol tiež filozof, ale svetlo chcel hľadať skôr v mojich hlbinách.

 

CAMILLE: Marie, to mi pripomína váš návrh s nahým mužom.

 

MARIE: Toto nie je „naozaj skvelý nápad“?

 

CAMILLE: V prvej chvíli som s ním súhlasila, ale nie je. Viete si predstaviť: šesť žien a nahý chlap, ktorý nevie, čo si so sebou počať? Predsa nás nebude obsluhovať!

 

MARIE: To iste nie, my sme schopné obslúžiť sa samé.

 

CAMILLE: Zosmiešňovať to, čo muži hovoria o ženách, v poriadku, ale ponížiť nejakého chudáka, načo je to dobré? Nevidím v tom zmysel, chýba tomu podstata.

 

MARIE: Pozrite, prichádza Ariane. Povie nám, čo hodlá urobiť.

 

Vstúpi ARIANE.

 

Ariane, Camille si robí starosti s tvojím mládencom. Bojí sa, aby v tejto pivnici neprechladol.

 

CAMILLE: … a jeho prítomnosť nemá bohvieaký zmysel.

 

ARIANE: Poznáte Manetov obraz Obed na tráve? Aký zmysel vidíte v nahote ženy v prvom pláne, kým žena v pozadí sa kúpe v košeli?

 

MARIE : Prečo ' obed ', keď sú to ' raňajky '?

 

ARIANE : Naopak : prečo ' raňajky ', keď Manet v skutočnosti namaľoval ' obed '? 

 

CAMILLE: No prosím, nevieme sa z toho vymotať: majstrovské dielo pre "Mösiö" Maneta, kým my si hovieme v nezdravej pomstychtivosti.

 

MARIE: Máte sčasti pravdu: nestačí tvrdiť opak, aby sa myslenie pohlo dopredu.

 

Vstúpia VÉRONIQUE a GÉRALDINE. Všetky sa pobozkajú na jedno a druhé líce, okrem CAMILLE a GÉRALDINE, ktoré si chladne podajú ruky.

 

ARIANE: Obávam sa, že naša mníška nám zahla.

 

VÉRONIQUE: Pritom po výstave som sa s Magali dlho rozprávala. Bola za našu večeru. Poprosila som ju, aby prišla ako rehoľná sestra.

 

MARIE: Nepreháňate to? Musí z nás byť úplne vyjavená.

 

GERALDINE: Som si istá, že táto večera ju desí.

 

VÉRONIQUE: Ale nie, neverte tomu, je to osoba so zdravým úsudkom, a dokonca by som si myslela, že má rada provokáciu. To preto ostala tak dlho pri Arianiných obrazoch. V skutočnosti má panický strach z vlastnej odvážnosti. Uvidíte, nejednu z vás prekvapí.

 

ARIANE: Posaďme sa.

 

Všetky sa usadia za stôl.

 

GÉRALDINE: A váš naháč?

 

ARIANE: Je tu.

 

GÉRALDINE: Kde?

 

ARIANE: Pod stolom.

 

CAMILLE: Tak to už je ale naozaj prehnané!

 

ARIANE: Isteže.

 

Keby bola pod stolom nahá slečna, páni by ochotne popustili uzdu predstavivosti a možno by aj spustili zipsy, ale my, my sa vieme správať, nie?

 

CAMILLE: Podľa mňa je to ponižujúce. Predsa nejdeme dať za pravdu Nietzschemu, ktorý tvrdí, že V pomste a v láske je žena barbarskejšia ako muž.

 

ARIANE: Muž očividne ponížený, alebo muž nenápadne sprítomnený? Vzorka? Otrok? Svedok?

 

MAGALI (v mníšskych šatách): Prosím vás, prepáčte, že meškám. Nebola som si istá, či mam prísť, alebo nie, či sa mám obliecť do habitu, alebo nie... Nakoniec som si pripravila malý príhovor. Nie je bohvieaký. V skutočnosti som prišla najmä počúvať, ako som sa minule prišla pozerať.

 

VÉRONIQUE: Dobre, Magali. Keďže meškáš a hlavne preto, že si nás nechala na pochybách, či vôbec prídeš, navrhujem, aby si začala.

 

MAGALI: Aspoň sa toho zbavím. Avšak prosím vás o krajnú zhovievavosť. Nie som intelektuálka. Môžem iba hovoriť z osobnej skúsenosti.

 

MAGALI zaujme čestné miesto v strede stola, chrbtom k stene.

 

ARIANE zdvihne svoj pohár:

 

ARIANE: Na Magalinu odvahu! Pripravila som vám kokteil zo zázvoru, vanilky, škorice, zeleného kardamómu, medu, čierneho korenia a zo sladkého štvor-putňového tokajského. Volá sa to Nápoj lásky.

 

MARIE: S takouto pijatykou budeme rýchlo pod stolom.

 

ARIANE: To by sa ti hodilo, váľať sa tam s mojím modelom.

 

MAGALI ostala stáť a chystá sa prehovoriť, potom však si to rozmyslí a posadí sa, ako ostatné.

 

Od druhého odseku môže jej reč sprevádzať tichá náboženská hudba.

 

MAGALI: Bola som mladšia sestra dvoch bratov, na ktorých naši rodičia nie veľmi dozerali. Boli maloobchodníci, dobrí a veľmi zbožní, ale nikdy nemali na nás čas. Malý byt. Promiskuita na každom kroku. Moji bratia predvádzali svoje pohlavie : bavilo ich šokovať ma – a na mne chceli vidieť všetky premeny dospievania. Bolo to čoraz horšie. Jedného dňa si priviedli dievča a predo mnou sa milovali. Na ďalší týždeň bez okolkov ponúkli ich najlepšiemu priateľovi, aby sa so mnou vyspal. Mala som pätnásť a vôbec som netúžila podvoliť sa, ale ako sa ubrániť trom podnapitým puberťákom ? Revala som, jedného som uhryzla, dal mi takú facku, že ma nohy zradili, a ďalej som už veľmi nevedela, čo sa deje.

 

Na druhý deň som išla hľadať pomoc u jedného kňaza, ktorý ma poslal k sestrám a tak som sa v osemnástich ocitla v kláštore. Bol tam pokoj a mala som pocit, že ma uznávajú, sú zhovievavé, starajú sa o mňa. Isteže, bolo treba chodiť na omše a bolo ich neúrekom, ale zvykla som si. Avšak keď sa ma matka predstavená spýtala, či som ochotná stať sa Kristovou nevestou, nebola som si istá, čo jej odpovedať. Pochopila moje váhanie a povedala mi:

 

Vieš, keď mám pochybnosti, pretože my všetci mávame chvíle, keď upadáme do pokušenia, otvorím Bibliu na náhodnom mieste a vždy nájdem vetu, ktorá mi vráti ešte silnejšiu vieru v božiu lásku.

 

Tak som vzala Bibliu. Aj tak to bola jediná kniha v kláštore, okrem príbehov svätých, ktorí sa vyprážali na rozpálených panviciach a ešte prosili, aby ich obrátili, lebo chceli byť dobre opečení aj z druhej strany. Beriem Bibliu, otvorím ju so zavretými očami a natrafím na tento odstavec z Deuteronómia: Ak sa dvaja muži bijú a žena jedného z nich, aby uchránila manžela pred údermi, chytí útočníka za prirodzenie, odsekneš jej ruku bez najmenšieho súcitu.

 

Zrazu som mala pocit, že sa mi ruka oddelila od tela. Viete, jedného dňa, keď ma brat otravoval, som ho chytila za ohanbie, aby prestal... Môžete si predstaviť, ako som sa potom bála strčiť nos do Biblie. Čo ma najviac zarazilo, bol záver tohto odstavca: ...bez najmenšieho súcitu. Ako možno niekomu odseknúť ruku bez najmenšieho súcitu?

 

Keď som napokon opäť siahla po Biblii, triasla som sa na celom tele. Aké ďalšie zmrzačenie ma čakalo? Dočítala som sa, že som nečistá. Verš za veršom, žena je nečistá. Nečistá, keď sa narodí, nečistá, keď zomiera, nečistá od prírody. V kláštore, aj keď sme boli len medzi ženami, sa nikomu nedalo vidieť viac ako ruky a tvár. Nijaké zrkadlo. Mali sme vnímať telo, naše telo, ako skazenú, špinavú vec. Skrývať ho dokonca aj pred vlastným pohľadom !

 

Celé roky ma prenasledovalo jedno slovo: hanba, hanba byť ženou. Raz som o tom hovorila s farárom, ktorý nás chodil spovedať. Mala som veľmi rada jeho hlas: zdalo sa mi, že kým ho počúvam, nič sa mi sa mi nemôže stať. Brával si ma bokom, radil mi, povzbudzoval ma, až kým som nepochopila, čo naozaj chcel. Robil na mňa taký dojem... Podľahla som. Potom mi prikázal mlčať. Aby som bola úprimná, keď ste mi navrhli, aby som sem prišla a niečo vám rozprávala, myslela som na všetky tie verše v Biblii, ktoré opakujú strana za stranou: žena má zotrvať v tichu.

 

CAMILLE: To vysvetľuje, prečo ortodoxní Židia každý deň ďakujú Bohu, že sa nemuseli narodiť ako ženy.

 

MAGALI: Ak ešte môžem... V čitárni bola kniha Josepha de Maistre.

 

VÉRONIQUE: Joseph de Maistre, veľký katolícky mysliteľ 18-teho a 19-teho storočia, právnik a politik, známy pre svoje konzervatívne postoje. Neprekvapuje ma, že ste ho mali v kláštore.

 

MAGALI: Chcela by som ho citovať na záver.

 

De Maistre sa desil predstavy, že náboženstvo by mohlo stratiť svoje prvoradé postavenie v spoločnosti. Preto prorokoval:

 

Zrušte v kresťanskej krajine, alebo len čiastočne oslabte vplyv božských zákonov, ak ženám ponecháte slobodu (…), čoskoro uvidíte túto ušľachtilú a dojemnú slobodu zvrhnúť sa na nehanebne uvoľnené mravy. Stanú sa ničivými nástrojmi všeobecného rozkladu, ktorý v krátkom čase zasiahne životne dôležité orgány štátu. Štát upadne do hniloby a jeho rozkladajúce sa vredy budú vzbudzovať zároveň hanbu a hrôzu.

 

 

 

 

Obraz 3

 

MARIE: Celkom som z toho všetkého vyhladla.

 

ARIANE: Nech sa páči, polievka je na stole. Zamatový špargľový krém. Vybrala som výlučne len jedlá a nápoje, ktoré by podľa čínskej tradície zodpovedali ženskému princípu jin. V Číne by sa snažili o rovnováhu medzi jedlami jin a jang, ale my sme sa zišli, aby sme hovorili o somarinách týchto pánov. Myslím si, že nám treba ako protiváhu „ženskú“ stravu.

 

VÉRONIQUE: Dámy, prajem vám dobrú chuť. Ohrozujeme svet hnilobou a rozkladajúcimi sa vredmi ! Ariane, dúfam, že tvoja polievočka nám pomôže znova sa poskladať.

 

MARIE: Zabudnite nato a kľudne jedzte. Väčšina mužov o nás sníva. Hlcú nás očami, ale počúvajte, ako nás vidia: zaspievam vám Lucretia, ktorý sa v tom vyznal:

 

Čierna: má pleť ako med, tá dáma.

Páchnuca a špinavá: prirodzenosť sama.

Šedooká: sťa by Pallas bola.

Šľachovitá, suchá: po lani sa volá.

Z trpaslíčky bude Grácia,

z obryne - vznešená bohyňa,

z koktavej – žiarivá plavovláska,

tichá – mužov cvrlikaním láska,

roztáraná babizňa je ohnivá kráska.

 

 

ARIANE: Muži nepreháňajú ich zanietenie, sú úprimne zaslepení...

 

MAGALI: Iba muži?...

 

VÉRONIQUE: Moje chúďa...

 

GÉRALDINE: Nielen básnici si nás pletú s bohyňami. Sú tu tí, ktorí sa zo slušnosti nepýtajú na náš vek, ktorých nadchýnajú naše šaty – a ktorí hneď dodávajú, že aj nič nám stačí, aby sme boli nádherne oblečené, tí, ktorí považujú naše tehotenstvá za vznešené, tí, ktorí ospevujú našu trpezlivosť s deťmi, so starými, so zvieratami, s rastlinami...

 

CAMILLE: ...ti, ktorí pred nami padajú na kolená, najmä keď nás oklamali s inou...

 

MARIE: ...tí, ktorí nás majú za Svätú Pannu, za Janu z Arku, za Annu Frankovú, za Sophie Marceauovú... Pre mužov sme všetky múzy.

 

Pokračujem básnikmi: vypočujme si Victora Huga:

 

Ach! Múza, ovládni sa! Múza, čo spieva mosadzné piesne,

Ty vládneš nad právom, a zákony poznáš presne,

Ty, s plnými ústami plamenných slov...

 

VÉRONIQUE:

 

Buď mužovi samicou a slúž mu ako Múza, ó žena,

Keď básnik ryčí, v duši čepeľ horúca od plameňa.

Potom, keď bude chrápať, pobozkaj svojho Víťaza!

 

To nebol Victor Hugo, ale Tristan Corbière.

 

CAMILLE: Corbière by si zaslúžil, aby sme si ho napísali nad posteľ: Potom, keď bude chrápať, pobozkaj svojho Víťaza!

 

VÉRONIQUE: Dokonca aj Nostradamus si medzi dvomi proroctvami o zániku sveta našiel chvíľu nato, aby nám vzdal poctu. Napísal pre nás Pojednanie o líčidlách a lekvároch.

 

ARIANE: Marie, povieš nám svoj záver?

 

MARIE: Čo sa týka múz, skončili neslávne. “Múza“ dala meno trubičke, ktorú si impotentní muži môžu zaviesť do močového kanála. Rozšíri im kapiláre a tým povzbudí erekciu. „Múza“ vyvolá uspokojujúci výsledok u dvoch pacientov z troch.

 

Opona. Premietnutie obrazu.

 

 

 

Obraz 4

 

ARIANE: Po Zamatovom špargľovom kréme vám ponúkam iné veľmi ženské predjedlo. To by ste boli uhádli aj bez „jin“ a „jang“: Mušle so zázvorom.

 

GÉRALDINE: Zdá sa, že podľa losovania je rad na mne.

 

Nadviažem protikladom: Magali citovala Bibliu a zarytého konzervatívca z XIX. storočia, Josepha de Maistre. Chcela by som vám prečítať niečo od iného Josepha, ktorý žil približne v rovnakej dobe, ale považoval sa za anarcho-socialistu. Viete, ten čo vyslovil a opakoval slávnu vetu: Vlastníctvo je krádež.

 

CAMILLE: To dáva zmysel...

 

GÉRALDINE: Prosím, Joseph Proudhon v celej kráse:

 

Po tom, čo som na základe faktov doložil fyzickú, intelektuálnu a morálnu menejcennosť ženy, po tom, ako som dokázal na do očí bijúcich príkladoch, že to, čo nazývame jej emancipáciou, je to isté ako prostitúcia, neostáva mi nič iné, ako určiť na základe iných prvkov povahu jej výsad a ujať sa jej obrany proti blúzneniu niektorých nečistých (žien), ktoré hriech dohnal do šialenstva.

 

CAMILLE: Prestaňte s tým ! To si vymýšľate !

 

GÉRALDINE: Vôbec si nevymýšľam. Dobre počúvajte: Žena je zdrobnelina muža, ktorej na to, aby sa stala niečím iným, ako nedozretým chlapcom, chýba jeden orgán. Zo všetkého vyžaruje pasivita ženy, tak povediac obetovanej svojej materinskej úlohe: nežnosť kože, jemnosť tela, veľkosť pŕs, šírka bokov a panvy; na druhej strane úzky a scvrknutý mozog. A Proudhon uzatvára: Žena je akýsi druh spojovacieho článku medzi mužom a zvyškom živočíšnej ríše.

 

MARIE : … nežnosť kože, jemnosť tela, veľkosť pŕs, šírka bokov a panvy: netušila som, že Proudhon o nás až tak sníval.

 

GÉRALDINE: Prepáčte, Marie, ale tak sa mi vidí, že ste to celkom nedopočuli: MENEJCENNOSŤ FYZICKÁ, INTELEKTUÁLNA A MORÁLNA! Aby to bolo celkom jasné, Proudhon ešte dodal, citujem :

 

VŠETKY OKREM CAMILLE (čítajú s Géraldinou): Žena je beznádej spravodlivého.

 

CAMILLE odíde, buchnúc dverami. Opona. Premietnutie obrazu..

 

 

Ľudia nepatria do šuplíkov

 

Obraz 5

 

Počas tohto výjavu sa herečky, ktoré budu čítať výroky filozofov, postavia. CAMILLE bude stáť na začiatku obrazu, potom si sadne.

 

ARIANE: Navrhujem štrngnúť si na našich dvoch Josephov. Vybrala som starý ruský prípitok: Пусть он дохнет! (Vysloviť: pusť on dochnet). Marie, prepáč mi výslovnosť, nehovorím po rusky. Znamená to: Nech zdochne! Teda: Nech zdochnú všetci, čo nám škodia.

 

MARIE: Tакой тост я никогда не слышалa. (Vysloviť: Takoj tost ja nikagda neslyšala.) Taký prípitok som nikdy nepočula.

 

ARIANE: Prirodzene, že nie. Rusi ho nikdy nehovoria pred cudzincami, nechcú, aby ho poznali. Počula som ho v Moskve na predstavení jednej Andrejevovej hry, ale keď som to zopakovala na večierku u mojich ruských priateľov, naraz sme boli na Sibíri.

 

CAMILLE: My tiež máme starodávny rytiersky prípitok, ktorým sa nechválime.

A nos femmes, à nos chevaux et ceux qui les montent.

Na naše ženy, na naše kone a na tých, čo na nich rajtujú.

 

MARIE: Celkom sa mi páči, ale myslím, že Arianin ruský toast nám vyhovuje lepšie: nebudeme predsa piť na Proudhonovo a Maistrovo zdravie.

 

ARIANE (opakuje prípitok a ostatné hosťky sa snažia povedať ho spolu s ňou): Пусть он дохнет!

 

CAMILLE: Tak dobre, nech zdochnú.

 

Teraz je rad na mne. Ako filozofka by som vám chcela hovoriť o mojich kolegoch. Mali by myslieť prenikavejšie, ako všetci tí klerici, politici a umelci, ktorých ste spomenuli.

 

GÉRALDINE: Čo sa týka somarín filozofov, mate si z čoho vyberať!

 

CAMILLE: V tom s vami súhlasím, aj keď mi to je proti srsti. Vlastne ani neviem, kde začať.

 

Keby ma videl Michel Montaigne, mňa, filozofa v sukni, obrátil by sa v hrobe. Chudák Montaigne, ktorý napísal: Keď vidím ženy, ktoré sa nadchýnajú rétorikou, súdnictvom, logikou a inými čačkami, vstupujem do obáv.

 

Uvedomujete si to? On sa vstupuje do obáv!

 

MARIE: Montaignovi by som odpustila pre jeho lásku k životu. Svoju filozofiu zhrnul touto peknou vetou: Je absolútne dokonalé a tak povediac božské vedieť pociťovať rozkoš zo svojej bytosti. Neviem, ci je to božské, ale je to výslovne ženské...

 

CAMILLE: Montaigne napísal plno rozumných vecí, ale to nie je námet nášho večierku.

 

Magali nám pripomenula, ako nás muži videli v staroveku a v stredoveku. Presnejšie, spomenula Bibliu, avšak jej svetonázor ovplyvnil každého, vrátane filozofov. Ja budem čerpať z posledných troch storočí. Muži si namýšľajú, že sa zdokonaľujú, ale v skutočnosti je ich melódia stále tá istá...

 

Vypočujte si Immanuela Kanta, ktorý zdieľa Montaignovu blahosklonnosť:

 

Krásne pohlavie má toľko inteligencie, koľko pohlavie mužské, ibaže je to krásna inteligencia, kým tá naša je bezpochyby inteligencia hlboká.

 

Neviem, či sa Kantovi naša inteligencia zdala naozaj pekná, každopádne mal isté ťažkosti vo vzťahu k nášmu telu. Podľa neho telesná rozkoš je v zásade, ak nie vždy, ľudožrútska.

 

VÉRONIQUE môže naznačiť so svojim nožom kastrovanie.

 

MARIE si dá na hlavu sklený zvon z podnosu na syr a spieva:

 

MARIE:

 

Skleník mi je domom,

žijem pod skleneným zvonom,

som Kantová Emanuela,

kvetinka, čo myslí priveľa.

 

Skleník mi je domom,

žijem pod skleneným zvonom,

kde myslím len na tie pletky,

čo tak dobre vieme robiť všetky.

 

VŠETKY (tancujú okolo stola):

 

Som Kantová Emanuela,

kvetinka, čo myslí priveľa,

pod skleneným zvonom zato,

že celý deň myslí iba nato,

čo tak dobre vieme robiť všetky.

 

CAMILLE (zatlieska): Po Kantovi vás obslúžim Denisom Diderotom.

 

GÉRALDINE: Ďakujeme, pani profesorka.

 

CAMILLE (číta): Videl som v ženách toľko lásky, žiarlivosti, poverčivosti, hnevu, koľko muž neprecíti nikdy. (…) Žena má vo svojich útrobách orgán, schopný spôsobiť strašné kŕče, ktoré ju ovládajú a vyvolávajú v jej predstavách duchov všetkých možných druhov. Žena sa vracia do minulosti, vrhá sa do budúcnosti, v hysterickom delíriu sú pre ňu všetky doby prítomnosťou. (…) Videl som ju a počul som ju zúriť ako divokú beštiu, ktorá je jej súčasťou. Ako páchla!

 

MAGALI: Netušila som, že týmto pánom tak smrdíme.

 

MARIE, hravá, všetkých postrieka voňavkou – alebo čistiacim prostriedkom?

 

CAMILLE: Ale tak..., Marie!

 

Nech z teba vyženiem tieto nápady, prednes nám niečo z Friedricha Nietszcheho.

 

jej knihu, alebo svoje poznámky.

 

MARIE: Žena je povrch, ktorý napodobňuje hĺbku.

 

CAMILLE: Čítaj ešte o trochu ďalej. Nietszche nám ponúka úplný ohňostroj.

 

MARIE: Všetko v žene je hádanka, a tá hádanka má jedno riešenie: volá sa tehotenstvo.

Muž je pre ženu prostriedkom: cieľom je vždy dieťa.

Ale čo je žena pre muža?

Skutočný muž chce dve veci: nebezpečenstvo a hru.

Preto chce ženu, najnebezpečnejšiu hračku.

Treba, aby muž bol vychovávaný pre vojnu a žena pre oddych vojaka: všetko ostatné je hlúposť.

 

CAMILLE: Čítajte, alebo prečítajte si Nietzscheho znova, oddýchnite si s týmto bojovníkom. A keď už pritom budete, potešte sa aj s iným Nemcom, Arthurom Schopenhauerom. Iba pri pomyslení na jeho jeho Eseje o ženách vlhnem, ako by to vyjadrili naši priatelia muži.

 

Obmedzím sa na tri perličky, ale doprajte si celú Esej:

 

Prvá perlička: To, čo robí ženy zvlášť schopnými starať sa o nás a vychovávať nás v najútlejšom detstve, je, že ony samé ostávajú detinské, povrchné a obmedzené, že po celý život ostávajú veľkými deťmi.

 

MARIE: Ten tvoj Arthur je zlatý ...

 

CAMILLE: Druhá perlička: Je zrejmé, že žena je od prírody predurčená poslúchať. Dôkaz, že potrebuje pána: hneď prilipne k prvému mužovi, ktorým sa nechá riadiť a ovládať.

 

A napokon tretia veľká myšlienka: Schopenhauer chcel zrušiť monogamiu, lebo podľa neho monogamia vychádza z presvedčenia, že žena je, citujem doslovne, rovná mužovi, čo nie je pravda z nijakého hľadiska. Výsledkom toho je, že rozumní a opatrní muži často váhajú nechať sa zlákať k takej nevyrovnanej zmluve, k takému sebaobetovaniu.

 

Schopenhauer ostal starým mládencom.

 

MARIE: Navrhujem, aby sme ho oženili s Camille. Tak pochopí, akým drevom sa ženy zohrievajú.

 

MARIE vezme niekoľko kvetov, vopchá ich CAMILLE do vlasov a pridá biely obrúsok ako závoj.

 

CAMILLE: Nie, ďakujem, už mám, čo potrebujem. Marie, prestaňte!

 

GÉRALDINE: Camille, ste vydatá? Ste manželkou Philippa Jourdaina? Vidí sa mi, že ho poznám. Nie je členom mojej strany?

 

CAMILLE: Áno, nanešťastie.

 

GÉRALDINE: To teda! Takže triedny boj končí na prahu spálne?

 

CAMILLE: Chcete, aby som rozmazávala váš osobný život?!

 

GÉRALDINE: Čo je s mojím osobným životom?

 

ARIANE: Géraldine, nesiahajte jej na manžela, Camille ho bude brániť ako levica.

 

MARIE: Ariane, pozor na to, čo hovoríš. Ak Camille žije s levom, tak jej spí 15 hodín denne. Okrem toho, môže sa stať, že keď má lev chuť na samicu, zožerie jej mláďatá, a ona, len čo o ne príde, je znova behavá. Výsledok: ponáhľa sa otierať svoj zadok o samcov nos!

 

CAMILLE: Ste nechutná! Naozajstná biologička: vidieť, že trávite cele dni hrabaním sa v mŕtvolách.

 

MARIE (so záhoráckym prízvukom): Pardon, pardon, vidí sa mi, že som urobila peknú plkovinu. (Nahradiť „plkovinu“ iným, primeranejším záhoráckym výrazom ?)

 

CAMILLE (napodobňuje jej prízvuk): Peknú plkovinu. (Nahradiť „plkovinu“ iným, primeranejším záhoráckym výrazom ?) Hovoríte také hlúposti, že mi to zadrháva slová v krku.

 

(Pokračuje bez prízvuku:) Nechajme to tak. Véronique nás požiadala, aby sme si pripravili prejavy o mužských somarinách, nie aby sme sa medzi sebou zodierali z kože.

 

Môžem ešte trochu pokračovať o filozofoch? Bola by mi naozaj ťažké necitovať Sørena Kierkegaarda, jedného z najpôvabnejších ctiteľov Večného ženstva.

 

Magali, je to skoro ako z Biblie, mohli by ste nám z toho kúsok prečítať?

 

Baroková hudba.

 

Magali: Keď bol stvorený muž, bol tu ako princ a pán prírody, ktorá vo svojej žiarivej veľkoleposti čakala na jeho znamenie, aby mu poskytla bohatstvo konečného sveta; ale on nevedel, čo si s tým všetkým počať. (…) Bola teda stvorená žena.(...) Priblížila sa k nemu, naradostená ako dieťa, pokorná ako dieťa, zasnívaná ako dieťa. (…) A zázrak, jej skromná útecha sa stala najväčšou radosťou v jeho živote, jej nevinné záľuby sa stali krásou jeho života, jej detinská hra sa stala hlbokou hodnotou jeho života. Žena vytvára konečno, úplne mu rozumie, preto je roztomilá, ako je od podstaty každá žena, preto je stelesnením pôvabu, čo nie je nijaký muž, preto je šťastná, ako nijaký muž nemôže a nesmie byť, preto je v súlade so životom a s vecami, ako nijaký muž nemôže a nesmie byť. (…) Žena objasňuje konečno, muž prenasleduje nekonečno. Tak to musí byť.

 

Všetky tlieskajú.

 

CAMILLE: Tlieskate? Mali by ste počkať na jeho záver:

 

A preto neznášam všetky tie protivné reči o ženskej emancipácii. Daj Boh, aby sa nikdy neudiala.

 

MARIE: Stavíme sa?

 

CAMILLE: To je zbytočné, iný nemecký filozof, Fichte, Johann Gottlieb Fichte, čo znamená Bohom milovaný ! - o tom už rozhodol: tvrdil, že emancipácia je myšlienka, ktorá ženám vôbec nemôže zísť na um.

 

ARIANE: Nuž, vidí sa mi, že v niektorých ženských hlavách už predsa len skrsla.

 

MARIE: V našich možno, ale bolo by dobre, keby sa dotkla aj mužov.

 

CAMILLE: Je toľko ďalších somarín filozofov, ktoré by si zaslúžili, aby sme si ich pripomenuli!

 

MARIE: Väčšinou premýšľajú mozgom, ale keď ide o nás, používajú menej vhodný orgán.

 

CAMILLE: Musím sa zmieniť aspoň o niekoľkých kolegoch z XX. storočia, Jacques Derridom pocnuc.

 

VERONIQUE: Prepáč, Camille, ale tvojich filozofov už máme po krk.

 

CAMILLE: Pred chvíľou si mi vyčítala, keď som chcela trochu skrátiť Máriine citáty vedcov, a teraz mi brániš hovoriť?!

 

MARIE (vezme zo susedného stolíka zákusok a pchá ho Camille do úst :) Camille, dajte si, užívajte si život!

 

CAMILLE: Ste otravné! Nezabránite mi vysmiať sa Derridovi, aj keď je vyhlásený feminista.

 

Problém je, že nato, aby by som rozmotala jeho, povedzme „zložité“ myšlienky, by som potrebovala hodinu. Odkrojím vám z neho aspoň malý kúsok:

 

S úplnou presnosťou by sa dalo povedať, že hymen nejestvuje. Všetko, čo tvorí hodnotu bytia, je hymenu cudzie. A keby sa vzal hymen do úvahy, nehovorím, keby hymen jestvoval, hodnota vlastnosti by mu aj tak neprislúchala (...) Ako by sme teda mohli žene prisúdiť existenciu hymenu? Tento nie je o nič viac vlastný mužovi, či ľudskej bytosti vôbec. Podobne tak „invaginácia“. (…) Napokon, prečo by, aj v bežnom zmysle slova, mala byť vagína len materinská?

 

ARIANE: Pokrok nezastavíš. Kresťania nám priznávali aspoň zásluhu materstva a preto oslavovali našu panenskú blanu, Freud si myslel, že naša vagína je „invaginovaný“ penis, teda mužské pohlavie obrátené dovnútra nášho tela. Pre Derridu už vagína ako taká vôbec nejestvuje.

 

MARIE: Ako sa môžete posmievať z Derridu?! Jeho štýl písania je taký vzletný...! Nebolo to pre nič, za nič, že tak významne ovplyvnil americký feminizmus.

 

CAMILLE: Marie, hovoríte to vážne? Nerozumiete, teda sa vám to páči?

 

Pripomínate mi Simone de Beauvoirovú. Keď ešte celkom mladučká stretla po prvý raz Sartra, bola veľmi zamilovaná do jedného statného mládenca, ktorý ju volal Bobor – túto prezývku jej nedal Sartre. Sartre sa jej v skutočnosti zdal škaredý, ale predsa mu napokon dala prednosť. Viete prečo? Podľa mojich kolegýň Aude Lancelinovej a Márie Lemonnierovej si ho vybrala, pretože, citujem, to bolo po prvýkrát v jej živote, kedy cítila, že niekto má nad ňou intelektuálnu prevahu.

 

Marie, vidí sa mi, že so Simonou zdieľate očarenú pokoru pred tým, čo vás presahuje...

 

MARIE (mrmle, šťastná, že nikto nerozumie jej nárečiu – s výnimkou Camille? Mohlo by to byť preložené do záhoráčtiny:) Aké trdlo! Aká tekvicová hlava!

 

CAMILLE (napodobujúc jej prízvuk): Ja by som ťa mohla nazvať v tvojom materinskom nárečí zašitá riť.

 

(Pokračuje bez prízvuku): Simone de Beauvoirová sa búrila proti obmedzovaniu našej slobody, ale myslela si, že ak má muž zaistiť žene bezpečie, tak by nad ňou mal mať prevahu. V Druhom pohlaví napísala:

 

Muž, ktorý by bol úplne podrobený (žene), by nemohol naplniť jej chýbajúcu bytostnú podstatu. Preto je láska pre ženu nevyhnutne tragická.

 

ARIANE: Predstava podriadenosti sa jej páčila natoľko, že svojmu americkému milencovi sľubovala: Budem poslušná, umyjem riad, pozametám, sama pôjdem kúpiť vajíčka a rumový koláč, nedotknem sa vašich vlasov, vašich líc, vášho pleca bez vášho dovolenia.

 

MARIE: Počujte, vy dve, nechystáte sa nám zboriť všetky naše mýty? Sartre a Beauvoirová boli výnimoční vo všetkých ohľadoch, pokrokoví ako myslitelia, pokrokoví ako pár, slobodní a znášanliví....

 

CAMILLE: V každom prípade vynaložili veľa energie na to, aby nás o tom presvedčili. Spisovateľka Doris Lessingová nikdy neverila v ich, ako hovorí, predstierane revolučný pár. A Claude Levi-Strauss sa priznal, že keď čítal Beauvoirovej Pozvanú, Sartre sa mu videl ako netvor a špinavec.

 

GÉRALDINE: Camille, nakoniec vás budem mať rada!

 

Opona. Premietnutie obrazu.

 

 

Priestor slobody (Strasbourg)

 

Obraz 6

 

MARIE: Objavila som nádhernú Katolícku učebnicu pre ženy o riadení domácnosti, vydanú v 1960-tom.

 

MARIE číta nasledujúci odstavec :

 

Katolícka učebnica riadenia domácnosti pre ženy

Pripravte si veci vopred, večer predtým, ak treba, aby lahodné jedlo čakalo vášho manžela, keď sa vráti z práce. Týmto spôsobom mu dáte najavo, že ste naňho mysleli. Väčšina mužov má po návrate domov hlad, najmä ak sa jedná o ich obľúbené jedlo.

 

Po dočítaní sa tento úryvok z učebnice premietne na plátno nad stolom.

 

Kým MARIE číta prvý odstavec, ARIANE, MAGALI a VÉRONIQUE odsunú do rohu všetky stoličky okrem jednej, pretože manžel bude večerať sám.

 

Nasledujúce úryvky budú postupne premietané na plátno v súlade s hrou herečiek, ktoré ich nebudú čítať, ale ilustrovať pantomimou. MARIE bude predstavovať ženu, Ariane muža.

 

MAGALI, VÉRONIQUE, CAMILLE a GÉRALDINE sa usadia ako diváčky.

 

Po premietnutí druhého úryvku MARIE pobehuje okolo stola a pripravuje večeru pre svojho manžela. Prinesie rádio na baterky, z ktorého znie nežná hudba.

 

Doprajte si pätnásť minút oddychu, aby ste boli uvoľnená, keď sa vráti domov. Upravte si líčenie, dajte si stužku do vlasov a buďte svieža. On strávil deň v spoločnosti ľudí, preťažených starosťami a prácou. Jeho zachmúrený pracovný deň potrebuje byť rozveselený.

 

MARIE si postrieka tvar trochou vody z krčahu, dá si do vlasov stuhu, opraví si líčenie.

 

Od chvíle, keď príde, zamedzte všetkému hluku. Buďte šťastná, že ho vidíte. Privítajte ho s vrúcnym úsmevom a ukážte úprimnú túžbu páčiť sa mu.

 

ARIANE, ktorá si rýchlo nakreslila fúzy, predstiera, že vchádza do miestnosti. Bude zaujímať postoje, ktoré sa očakávajú od muža.

 

MARIE náhlivo vypne rádio, s vrúcnym úsmevom vyzlečie Ariane kabát, vezme jej koženú aktovku, rozviaže šnúrky na topánkach a navlečie papuče.

 

Je možné, že mu chcete povedať tucet dôležitých vecí, ale toto nie je vhodná chvíľa. Nechajte hovoriť najprv jeho, jeho námety sú dôležitejšie ako vaše.

 

Znovu počuť tichú, nežnú hudbu.

 

ARIANE (sadajúc si k stolu): Nie je možné zaparkovať, keď má človek za suseda také hovädo; ten jeho podrbaný break zaberá všetko miesto! Nezabudni kúpiť olej do kosačky. Lebo v sobotu budem kosiť trávnik, to ho určite naserie!

 

Nikdy sa nesťažujte, ak ide niekam na večeru, ide sa zabávať bez vás, alebo sa vráti neskoro. Aj keď ostane von celú noc, nemajte mu to za zlé. Uvedomte si, že on je pánom v dome a uskutočňuje všetky svoje rozhodnutia spravodlivo a podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

 

ARIANE (napchávajúc sa): Mimochodom, zajtra prídem neskoro. Hodili ku mne novú stážistku, ktorú musím zaučiť. Cez deň som zavalený drinou, takže nato budem musieť obetovať večer. A keďže ona je tak trochu drevo, môže to trvať...

 

Čo? Čo je?

 

MARIE: Ale veď som nič nepovedala! Viem, že vždy uskutočňuješ svoje rozhodnutia spravodlivo a podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

 

Ak sa váš manžel ponúkne, že vám pomôže spratať zo stola, odmietnite to, lebo hrozí, že by sa potom mohol cítiť nútený robiť to zakaždým. Naopak, povzbuďte ho, aby sa venoval svojim obľúbeným kratochvíľam.

 

ARIANE: Mám ti pomôcť?

 

MARIE: Ó, nie!

 

ARIANE: Keď už som raz prejavil ochotu...

 

MARIE: Tu máš, dokonči radšej tvoj puzzle. (Opatrne ho donesie na veľkej tácni.)

 

ARIANE: 8000-kúsková skladačka ! Sliepkam skôr narastú zuby, ako sa žene podari poskladať 8000-kúskové puzzle.

 

Čo najrýchlejšie sa pripravte na noc. Ak si potrebujete naniesť krém na tvár, alebo dať natáčky, vyčkajte, kým vášho manžela ovládne spánok, lebo preňho by mohlo byť šokujúce zaspávať pri takom predstavení.

 

ARIANE (pokračuje v skladaní puzzle): Nepovedal som ti to, ale predstav si, minulú noc som videl v posteli mimozemšťana. Ženu s krémom na ksichte a zelenými natáčkami na hlave. To bol horor.

 

MARIE (plače): Ale veď som čakala, kým ťa ovládne spánok! Už naozaj neviem, čo si počať...

 

MAGALI, VÉRONIQUE, CAMILLE A GÉRALDINE:

 

Ak váš manžel navrhne pohlavný styk, pokorne ho prijmite a majte pri tom na pamäti, že mužova rozkoš je dôležitejšia, ako ženina. Keď dosiahne orgazmus, krátke zastonanie z vašej strany bude úplne postačujúce.

 

ARIANE: Pozrime sa, je 9 hodín. Navrhol by som styk.

 

VŠETKY: Pokorne to prijímam.

 

Opona. Premietnutie ďalšieho obrazu.

 

Ak je potrat zločin, tak masturbácia je genocída.

 

Obraz 7

 

ARIANE: Prejdime k vážnym veciam: potešme sa hlavným chodom, ktorý sa mi tiež zdá veľmi ženský: Opekaná kačacia pečienka na renetkách. Nie je tam zázvor, ale opäť tam máme med – a calvados. Alkohol z jabĺk, Evinho ovocia, ovocia pokušenia...

 

MARIE: Neznie to veľmi čínsky...

 

ARIANE: Nepovedala som, že som pre vás pripravila čínsku večeru. Iba som sa inšpirovala princípom „jin“.

 

Keďže som z Alsaska, ku kačacej pečeni vám ponúkam sladký Gewurztraminer - neskorý zber.

 

Ochutnávajú víno, kochajú sa v jedle. Počas toho počuť pieseň Júlia od Maurice Vidalina, ktorú spieva on sám, alebo Michèle Arnaudová, Marcel Amont, Mouloudji.

 

Bolo by vhodné preloziť túto šibalskú pieseň a nechať ju nahrať, alebo nájsť podobnú v slovenčine, pripadne v češtine. Iná možnosť: nechať odznieť pieseň z nahrávky vo francúzštine a premietnuť pôvodné znenie a preklad na plátno nad stolom. (Nasledujúci preklad je doslovný: bolo by dobre upraviť ho tak, aby znel plynulejšie.)

 

Mohla by ju tiež spievať MARIE a refrén VŠETKY HEREČKY.

 

MARIE:

 

N'allez pas Julie, vous rouler dans l'herbe Júlia, nechoďte sa váľať po tráve,
Quand Monsieur l'abbé déjeune au château keď pan farár večeria na zámku.
N'allez pas non plus jouer aux proverbes Nechoďte sa hrať na príslovia

Avec les bergers aux tendres flûtiaux. S pastiermi s nežnými píšťalkami.
Nager nue dans la rivière, au milieu du bourg, Nek
úpte sa nahá v dedinskej riečke,

De dire aux pêcheurs : "Je suis une truite. nevolajte na rybárov: „Som štuka,
Me pêche qui veut m'apprendre l'amour." vyloví ma ten, kto ma chce naučiť
láske“.

{Refrain 1: }
Les yeux baissés, O
či sklopené,
Les genoux serrés, Kolená stisnuté,
Faites de la dentelle Vyšívajte krajky,
Faites de l'aquarelle, Maľujte
obrázky,
De la tapisserie, Pleťte koberce,
De la pâtisserie, Pe
čte koláče,
Mais n'allez pas surtout Avšak na nijaký prípad
Courir le guilledou Nehľadajte ľúbostné dobrodružstvo,
Avant de prendre époux. Kým si nenájdete manžela.

 

MARIE:

 

Un matin, Julie, blanche à la chapelle, Jedného rána, Júlia, biela v kostole,
Devant la famille vous direz ce "oui" Pred celou rodinou poviete „
áno“,
Qui vous livrera, timide gazelle, Ktoré v
ás vydá, nesmelú srnku,
Aux tendres assauts de votre mari. Na pospas nežným útokom vášho manžela.
Dès le lendemain, vous serez tranquille, Hne
ď od rána potom budete mať pokoj,
Je ne serai plus là pour vous gronder. Už pri vás nebudem s výčitkami
Vous pourrez alors, femme d'imbécile, A tak budete môcť
, hlupákova žena,
Prendre autant d'amants que vous le voudrez. Ma
ť toľko milencov, koľko sa vám zachce.

 

VŠETKY:


{Refrain 2: } (Refrain 2: }
es yeux baissés, O
či sklopené,
Les genoux serrés, Kolená stisnuté,
Faites de la dentelle Vyšívajte krajky,
Faites de l'aquarelle, Maľujte
obrázky,
De la tapisserie, Pleťte koberce,
De la pâtisserie, Pe
čte koláče,
Mais n'allez pas surtout Avšak na nijaký prípad
Courir le guilledou Nehľadajte ľúbostné dobrodružstvo,
Avant de prendre époux. Kým si nenájdete manžela.
En attendant le jour, Čakajúc deň,
Qui ne saurait tarder, Ktorý čoskoro príde,
De votre liberté. Vašej slobody,

 

VÉRONIQUE, ktorá sedí na predsedníckom mieste, vstane a prednesie prípitok:

 

VÉRONIQUE: Na zdravie všetkých Júlií!

 

Vraciam sa k našej hre o Všetkých tých somarinách...

 

Pripomenuli ste nám predsudky cirkví, básnikov a filozofov. Pozrime sa, ako ich názory vyúsťujú do zákonov. Nemyslite si, že ich výroky sú len hry vznešených duchov, v skutočnosti zasahujú do nášho každodenného života.

 

Začnime Napoleónovym Občianskym zákonníkom, základom nášho právneho systému, ktorý ovplyvnil plno iných krajín. Vyjadruje sa o nás nasledovne:

 

Žena je daná mužovi, aby mu rodila deti. Je teda jeho majetkom, ako je ovocný strom majetkom záhradníka. (…) Deti, vydaté ženy, zločinci a duševne zaostalí sú osoby, zbavené svojprávnosti.

 

MAGALI: Od Svätého Pavla sa toho veľa nezmenilo.

 

VÉRONIQUE: Dokonca sa to zhoršilo. Svätý Pavol nás nestaval na úroveň zločincov a duševne zaostalých.

 

Zavedenie princípu žena je ovocný strom, ktorý patri záhradníkovi prirodzene vyvolalo pohromy.

 

  • Po viac ako storočie nemohla žena svedčiť pred tribunálom, a už vôbec nie žalovať niekoho bez manželovho súhlasu. Rovnako nemohla vykonávať nijaké povolanie.

  • Ak jej manžel akýmsi zázrakom dovolil pracovať mimo domu, jej platom zaobchádzal on.

  • Mužova nevera bola trestaná, len ak sa jej dopustil viackrát pod vlastnou strechou. Takže nikdy. Pristihnite svojho neverného muža doma a viackrát po sebe! Oproti tomu manželkina nevera bola hodná väzenia.

 

CAMILLE: Veď to bol pokrok! Už ich neupaľovali ako čarodejnice, ani ich nekameňovali...

 

MARIE by mohla chytiť metlu a, cválajúc na nej, obehnúť okolo stola.

 

VÉRONIQUE: Camille, máš veľmi svojrázny humor...

 

Mohla by som vám rozprávať o rozvodových konaniach, pri ktorých majú sudcovia tento postoj k žene napísaný na čele blikajúcim neónom! Advokát to môže využiť v prospech mužov, ale je to hrôza, keď má obhajovať ženu. Nemôžem zabudnúť na prípad jednej z mojich klientiek. Pod zámienkou, že bola neverná, jej sudca zamietol starostlivosť o deti. Nielenže sme prehrali proces, ale ona sa obesila! A bola pekná ako naša Magali...!

 

Vezme Magali okolo pliec.

 

MARIE : Tak to preto obhajuješ len ženy ?...

 

MAGALI (nenásilne sa vymkne z objatia Véronique; ironicky): Ako v kláštore : muži s mužmi, ženy so ženami...

 

VÉRONIQUE: Magali, mám tomu rozumieť, že v stredoveku by si ma bola udala inkvizícii ?!

 

ARIANE : Dievčatá, dievčatá, nezabúdajte, že Véronique je vydatá !

 

MARIE : ... teda presnejšie, naša milá zástankyňa ženských práv by sa riadila podľa latinského pravidla  sub utraque species, po česky pod obojím...?

 

ARIANE : Magali, nebuďte bezočivá!

 

Véronique, tvoj napoleonský Občiansky zákonník mi pripomína môj vlastný rozvod. Zábavnejší, ako ten, co si práve opísala. Teda, „zábavnejší“ s odstupom času...

 

S mojim bývalým sme sa zobrali primladí, o milovaní sme nevedeli nič a dopadlo to tak, ako nám naši rodičia predpovedali: napokon sme zahli každý svojou stranou. Rok sme sa nevideli, náhodou sme sa stretli večer pred rozvodovým konaním. Pozval ma na večeru, rozprávali sme si naše dobrodružstvá s novými láskami, veľa sme sa smiali, dosť sme vypili... Akosi prirodzene sme skončili v posteli a tu som celá prekvapená zistila, že za ten rok sa naučil, na čo môže byť dobrý jazyk, nos, kolená a všetko ostatné...

 

Avšak ráno sme predsa len išli na súd. Advokátka, ktorá nepoznala môjho „ex“, sa snažila odhadnúť, či sme schopní dohodnúť sa na rozumných podmienkach, alebo budeme robiť ťažkosti. Keď sme jej povedali, že sme strávili spolu celú predchádzajúcu noc, bola riadne vyľakaná. Len aby sme to nespomenuli pred sudcom ! Potom nám povedala, že sa nedávno rozviedol s jednou známou speváčkou, ktorá ho podvádzala, a tak je podráždený proti celému nášmu plemenu. Keby som mu mohla naznačiť, že náš rozvod je spôsobený mojou neverou, ženou, večnou hriešnicou... Prirodzene som sudcovi hneď vyklopila, že som odišla s iným. Spýtal sa ma, či to bol môj prvý milenec. Odpovedala som, že nie, už pol roka predtým som mala iného. Sudcu to viditeľne potešilo, a tak som ešte priložila pod kotol a priznala ďalšieho už pred ním, a potom ešte jedného – až ma môj manžel prerušil. Ináč by som mu bola bývala neverná skôr, ako sme sa zoznámili. Sudca by mi bol prisúdil aj modré z neba.

 

VÉRONIQUE: Niekedy sa musím zaťať a opakovať si viackrát za sebou: Mám dôveru v súdnictvo mojej krajiny, mám dôveru ...

 

GÉRALDINE: Jestvujú aj zábavné zákony. Od Direktória, teda od konca XVIII. storočia, je francúzskym ženám zakázané nosenie nohavíc. V roku 1892 nám boli nohavice predsa len povolené, za podmienky, že je to pre jazdu na koni, alebo na bicykli. Tento zákon nebol dodnes zrušený...

 

MARIE: Určite nám treba koňa. Predsa viete, že na mužov pôsobí náš zadok v nohaviciach ako toreadorov červený plášť. Bez koňa by sme im neunikli.

 

VÉRONIQUE: Veľká čast Napoleonskeho kódexu ešte stále platí. Našťastie sa to netýka manželskej nevery, ale vo Francúzsku je skôr výnimka, že sa zruší starý zákon, väčšinou sa ešte pridajú nové. Vďaka Napoleonovi mali ženy veľmi málo občianskych a politických práv ešte aj v 20. storočí.

 

V 1919 senátor Alexander Bérard ospravedlňoval túto nerovnosť slovami básnika: Sú ženské ruky vhodné na bitku vo verejnom ringu? (…) zvádzať a byť matkou, na to bola žena stvorená.

 

GÉRALDINE: Svet politiky je divočina a prežiť v nej je pre ženy ešte ťažšie, ako pre mužov. Vstúpila som do politiky s naivnou vierou, že budem môcť spraviť tento svet ľudskejším, ale neviete si predstaviť posmešky, ohováranie a zákernosti, počas volebnej kampane. Ak v parlamente skúšam presadiť dáky zákon v prospech žien, vždy sa nájde poslanec, ktorý si sadne tesne za mňa a šepká, dosť silno aby to počuli všetci: Zle pretiahnutá sa zase vyťahuje. Alebo: Naša prepelička má menštruáciu. Na začiatku môjho volebného obdobia som sa často vracala domov v slzách a môj muž, namiesto aby ma poľutoval, mi hovoril, že si za to môžem sama.

 

CAMILLE: Bérard bol muž pokroku, rozhodne anti-klerikálny. Bojoval za oddelenie cirkevnej a svetskej moci.

 

GÉRALDINE: Muž pokroku? To nemyslíte vážne. Okrem ospevovania našej úlohy manželky a matky bol zanietene proti volebnému právu žien. Vyhlasoval, že si nás váži, ale bol by mohol povedať so Sachom Guitrym: Ochotne by som súhlasil, že ženy sú nám nadradené, len aby si nenamýšľali, že nám sú rovné.

 

VÉRONIQUE: Môžem vám pripomenúť iného galantného senátora, Jacquesa Régismanseta, ktorý bojoval proti ženskému volebnému právu rovnako zapálene? V jednom zo svojich vzletných prejavov vyhlásil:

 

Som feminista: vážim si a milujem ženu, ako ktokoľvek iný. (…) Avšak je v jej záujme, aby som jej odoprel právo voliť a byť zvolená, a aby som nesúhlasil s tým, že bude hodená do predvolebnej bitky. (…) Obrovská väčšina žien sa oveľa väčšmi stará o to, čo sa bude nosiť túto zimu, ako o reorganizáciu armády, alebo o výpočet daní. Akonáhle sa stretnú tri ženy, tárajú o handrách.

 

MARIE (ironicky:) Možno chcel, aby sme hovorili o futbale alebo o rugby... Régismanset bol z juhu, môžem mu povedať po našom, (so záhoráckym prízvukom) že sa už nedáme zbaraniť hókus-pókusníkmi ako on.

 

VÉRONIQUE: Francúzsko dalo ženám právo voliť a byť zvolené až 21. apríla 1944, dávno po Mongolsku, Albánsku a Turecku. A to ešte im bolo udelené potajomky, na pokyn dočasnej vlády generála de Gaulla v Alžíre. Viete s predstaviť, že dokonca ešte aj v roku 2012 bolo v rwandskom parlamente dvakrát toľko žien, ako vo francúzskom, 56% proti 27?

VIACERO HLASOV : Nie...!

VÉRONIQUE: Ale hej, dokonca aj v Afganistane ich bolo o percento viac, napriek útokom Talibanov. Oproti tomu v Čechách ich je len 22%, na Slovensku 17.

GÉRALDINE: Chcela by som predsa len pripomenúť, že francúzsky pravicový kandidát, Maurice Barrés, navrhol parlamentu už v roku 1919, aby priznal ženám volebné právo.

 

CAMILLE: No prosím, pani poslankyňa, zase demagógia! Zabudli ste upresniť, že váš Barrés chcel vyhradiť toto právo iba vdovám po vojakoch, ktorí padli za Francúzsko. Mali hlasovať namiesto ich manželov. Naši muži musia vykapať, aby sme mali pravo voliť.

 

Vlastenecká fanfára.

Opona.

 

Prestávka.

 

Ak je v divadle bar, každý divák by mohol dostať pohár sladkého vína ako Gewurztraminer, alebo Tokaj a malý

 

 

Obraz 8

 

VŠETKY herečky sú na javisku, okrem MAGALI a VÉRONIQUE, ktoré vchádzajú spolu o trochu neskôr. Bavia sa a vidieť, že majú spoločné tajomstvo. Zmenu ledva zbadať, ale v Magaliných pohyboch už nie je nič ťažkopádne, naopak, sú opäť uvolnené a plynulé.

 

ARIANE zazvoní na pohár, aby upútala pozornosť:

 

ARIANE: Bez čoho sa ženské hody nemôžu zaobísť?

 

VŠETKY – Bez čokolády!

 

ARIANE: Preto nech sa páči: Zákusok z troch čokolád a úlomkov vypražených mandlí na lôžku z malín a kiwi.

 

MARIE: Nech je Ariane požehnaná! (So svojim záhoráckym prízvukom:) Staráš sa o nás ako dobrá gazdiná o husi.

 

ARIANE: Ďakujem. Hovorím „ďakujem“, lebo dúfam, že to myslíš ako pochvalu.

 

MARIE: Nadžgávaš nás ako husi kukuricou, ale u nás to milujeme.

 

ARIANE: Veď zato ! Čo by sme si čo odopierali...

 

Vráťme sa k našim „priaznivcom“, ešte sme s nimi neskončili. Po náboženstve, poézii, politike, zákone a filozofii nám ostáva psychoanalýza. Pripravte si vreckovky: niektorí z týchto znalcov duše ma vedia rozosmiať do sĺz.

MAGALI: Psychoanalytici? Sú priami potomkovia farárov.

Vstane a zhodí svoj mníšsky odev. Pod nim nemá nič.

MARIE: Magali, čo sa s tebou deje?!

Magali: Ariane chce hovoriť o psychoanalytikoch, tak čo, som pripravená. Presvedčili ste ma, aby som bola úprimná, dotiahnem to do konca. Koniec s hanbou! Preč s pocitom viny! Po tom, čo som zažila s mojím kňazom, som už aj tak priveľmi neverila v cirkevné zastrašovanie. Ak treba všetko prestavať od základov, poďme do toho!

ARIANE: Výborne, psychoanalytici radi začínajú od detstva.

Ariane zdvihne pohár:

Ešte raz „bravo“! Na tvoju odvahu!

Vstúpte, Sigmund Freud, najväčší medzi veľkými! Nech znejú bubny!

VŠETKY vstanú a rytmicky búchajú do stola a na riad.

ARIANE: Všetky ste čítali, alebo počuli o tom, vo Feud nazval Komplex kastrácie. Podľa neho by sme chceli mať penis ako naši bračekovia, aj keď nemáme bratov, a tejto túžby sa nikdy úplne nezbavíme. Keď už ho nemáme, chceme dieťa od nášho otca, pretože malé dievčatko veľmi skoro zistilo, že on ho má, a väčší ako vtáčik našich bračekov. Freud nazýva túžbu počať so svojím ockom Oidipovský komplex. Tvrdí, že tento neuskutočniteľný sen len veľmi ťažko prenášame na iných mužov, a niekedy sa nám to vôbec nepodari.

 

MARIE: Ktorej z vás sa to podarilo?

 

CAMILLE: Podarilo čo? Oslobodiť sa, alebo mať dieťa od svojho otca?

 

ARIANE (smeje sa: ) Camille, netušila som, že si taká šibalka.

 

Pokračujem a ponúkam vám kúsok z Freuda - taký, ako ho vypotil:

 

Dievča, ponížené v sebaláske porovnávaním sa s omnoho lepšie vybavenými chlapcami, sa vzdáva uspokojenia z masturbácie klitorisu, zavrhne svoju lásku k matke a tým často poprie veľkú časť svojich sexuálnych potrieb vôbec. (…) Jej láska smerovala k falickej matke; objav, že matka je vykastrovaná, jej umožní vzdať sa jej ako predmetu lásky, čím vyplavia na povrch jej dlho nazhromažďované nepriateľské pocity. To znamená, že v očiach dievčatka, rovnako ako v očiach chlapca, a neskôr zrejme aj muža, objav chýbajúceho penisu ženu znehodnocuje.

 

MAGALI: Každý deň prináša nové poznanie.... Počula som, že podľa Freuda ženy neobohatili civilizáciu ničím okrem tkáčskych krosien.

 

ARIANE: Feministky veľmi často citujú odstavec, v ktorom to Freud tvrdí:

 

Zdá sa, že ženy prispeli málo do kultúrnych dejín objavmi a vynálezmi, ale zrejme predsa len vynašli aspoň jednu techniku, techniku pradenia a tkania. (…) Možno predpokladať, že príroda sama im poskytla predlohu tým, že im v období puberty necháva rá ochlpenie, ktoré zakrýva ich pohlavný orgán. Museli ešte urobiť o krok viac a objaviť, ako dosiahnuť, že pradivo bude držať pokope, lebo to ich telesné je zasadené do kože a zamotané do klbka.

 

VÉRONIQUE: A čo keby to bolo myslené ako žart ? Stredoeurópski Židia si potrpia na ich zvláštnom zmysle pre humor...

 

MARIE: Ešte šťastie, že si ženy nevytrhávali chlpy odjakživa. Inak by sa neboli naučili ani štrikovať.

 

VÉRONIQUE: Guy určite nerád počuje, že sa mužom, napriek ich chlpom, nepodarilo vynájsť ani pradenie, ani tkanie.

 

ARIANE: Guy nemá čo namietať. Tu hovoria ženy. (Obracia sa naňho, pod stôl:) Avšak počúvaj dobre: Podľa Freuda majú aj malí chlapci pocity menejcennosti vo vzťahu k otcovi, aj k matke. Freudov slávny francúzsky dedič Jacques Lacan to vyjadril svojim kvetnatým spôsobom:

 

Materinská túžba nie je niečo, čo sa dá zniesť len tak, čo by vám bolo ľahostajné. Vždy to spôsobuje škody. Ste v papuli veľkého krokodíla – to je matka. Nikto nevie, čo ju môže zrazu napadnúť, a hop! sklapne tlamu. Presne to je materinská túžba.

 

MARIE (ironicky) : Taký výrok vás hneď povzbudí, aby ste mali deti...!

 

VÉRONIQUE: Freud to dobre povedal: Ktokoľvek sľúbi ľudstvu, že ho oslobodí od ťažkostí s pohlavným životom, bude uctievaný ako hrdina – nech vymyslí akúkoľvek hlúposť.

 

VÉRONIQUE: Chudáci chlapi. Priťahujeme ich tak , že sú z toho celí vykoľajení. Je logické, že potom tárajú somariny.

 

CAMILLE: O,o,o, to im všetko neodpustíte len tak, pre ich pekné oči.

 

MARIE: To celkom iste nie, a už vonkoncom nie pre ich pekné oči... Avšak keby sme nechápali ich zmätenosť, mohli by sme sa smiať na ich mačovských žartoch?

 

ARIANE: Buďme čestné: ako sa čudovať blúdeniu psychológov, psychiatrov, psychoanalytikov? Filozofovi bádajú v ich vlastnom vnútri už od antiky, a aj tak sa tam často strácajú. Preniknúť do hlavy niekoho cudzieho je ešte zložitejšie.

 

MARIE: Máš pravdu, ale dnes im neurobiológia poskytuje rafinované prístroje, ktoré im umožňujú pozorovať mozog v akcii!

 

ARIANE: ... a podaktorí si na základe toho myslia, že ženský a mužský mozog sú rovnaké, kým iní, ako Serge Ginger, sa bavia tvrdením, že sú úplne odlišné. Chodí to hlásať po celom svete:

 

V skutočnosti (by sa dalo tvrdiť, že my, ženy a muži) sme dva rôzne „živočíšne druhy“! Dnes, keď vedci dokončievajú prvé kapitoly rozboru ľudského genómu, možno viete (...), že človek a opica majú genetickú výbavu spoločnú na 98,4%, takže iba 1,6% ostáva rozdielnych... oproti približne 5%-nému genetickému rozdielu medzi mužom a ženou. Povedané ináč: človečí samec má fyziologicky bližšie k opičiakovi ako k žene! A, prirodzene, opičie samice sú bližšie ženám!

 

GÉRALDINE: Moje opičie sestry, sme späť pri našom drahom Proudhonovi, pre ktorého žena, ktorá používa svoju inteligenciu, sa stáva škaredou, bláznivou a opicou.

 

Na oponu sa môže premietať známa žartovná kresba ženského a mužského mozgu.

 

 

 

 

Obraz 9

 

CAMILLE a GÉRALDINE vchádzajú pokračujú v škriepke. Nevšimnú si prítomnosť MAGALI.

 

CAMILLE: Som si istá, že ste necitovali Proudhona náhodou! Páči sa vám zhodiť toho, kto povedal: Vlastníctvo je krádež. Vedela som, prečo som sem nechcela prísť: bolo mi jasné, že pod zámienkou posmievania sa mužom budete presadzovať svoje reakcionárske názory.

 

GÉRALDINE: Môžem vám vrátiť poklonu. Dalo by sa povedať, že vám ide jedine o útoky proti cirkvi.

 

CAMILLE: Len tak medzi nami, nezaslúži si ich?!

 

GÉRALDINE: A Proudhon si ich nezaslúži?!

 

CAMILLE: Pokĺzol sa mu jazyk... Na rozdiel od ľavice, pravica vždy opovrhovala ženami. Edmund Burke, anglický politik, ktorý sa vyhlasoval za „liberála“, to zhrnul v jednej vete: Žena nie je nič iné ako zviera, a aj to nie z najvyvinutejšej čeľade.

 

GÉRALDINE: A vaši Marx a Engels, ktorí chceli rozbiť rodinu, odňať deti rodičom a nechať ich vychovávať „spoločnosťou“?! Stalin a Mao ako učitelia mojich detí, ďakujem, neprosím!

 

MAGALI: Prepáčte, že sa do toho miešam, ale vaša diskusia vyzerá poriadne živá...

 

CAMILLE A GÉRALDINE: Je neznesiteľná so svojimi ideologickými klapkami!

 

MAGALI: Obidve ste v logike vášho presvedčenia, ale nezabúdajte, že nie ste iba poslankyňa a filozofka. Ste aj ľudské bytosti, ste ženy. Urobte ako ja, vyzlečte sa.

 

CAMILLE A GÉRALDINE: Celkom donaha??!

 

MAGALI: Nenecháte ma tu nahú samu! Dajme sa do toho, s každou vašou vetou vám vezmem kus oblečenia.

 

CAMILLE – Výborne. Ja už som ticho.

 

MAGALI: A hop! (Vyzlečie jej sveter.)

 

CAMILLE: Už som aj tak nemala čo povedať tejto spiatočníckej kotrbe. (Magali jej vezme blúzku. Camille je polonahá.)

 

GÉRALDINE: „Spiatočníčka“! Nie je nič konvenčnejšie ako vaše myšlienky! (Magali ju začne vyzliekať.)

 

Čo to...? My nemáme rovnaké dôvody ako vy...

 

MAGALI (dá jej dolu podprsenku): Nie, nechajte, zostaňte takto, urobí vám to dobre... Skúste. Je to zvláštny pocit, byť nahá, keď sú ostatní oblečení. Aj keď sme tu len medzi nami... Otvára to nový pohľad na našu povahu bytostí z kože a kostí.

 

Po krátkom váhaní, CAMILLE a GÉRALDINE súhlasia, že ostanú polonahé.

 

GÉRALDINE: Dobre teda, keď to od nás chce naša milá Magali...

 

Vojdú OSTATNÉ. Znehybnejú od prekvapenia.

 

MAGALI: Hádali sa, a tak som im poradila, aby sa vyzliekli. Uvidíte, pôsobí to ako fajka mieru.

 

MARIE zaujme miesto prednášateľky:

 

MARIE: Mier s nimi.

 

Hovorili sme o klerikoch, politikoch, filozofoch, psychológoch, právnikoch a básnikoch. Prejdime do môjho odboru, aj názory mojich kolegov vedcov môžu byť pekné pikošky.

 

Začnem Pythagorom, ktorý je už 25 storočí jedným zo stĺpov matematiky a filozofie. Podľa neho jestvuje dobrý princíp, ktorý vytvára poriadok, svetlo a muža, a zlý princíp, ktorý vytvára chaos, temnotu a ženu.

 

CAMILLE : O filozofoch sme už hovorili ! Nezačneme znova od Antiky.

 

VERONIQUE : Marie má právo povedať, čo chce. Nenamýšlaj si, že vieš všetko.

 

CAMILLE : Navyše, nič nedokazuje, že to Pythagore povedal.

 

MARIE : Požičiava sa len bohatým. Všeobecne sa mu tento výrok pripisuje.

 

Pokračujem  Aristotelom.

 

Povolaním bol filozof, ale vášnivo sa zaujímal o biológiu, čo je, ako viete, môj vedný odbor. „Zdedil“ ju, pretože bol potomkom dlhého radu lekárov. Keď Aristoteles, veľký Aristoteles, píše o oplodnení a tehotenstve, tvrdí rozkošné nezmysly takým odborným jazykom, že sa o nich nedá pochybovať. Ani sa o nich po stáročia nepochybovalo.

 

V úryvku, ktorý vám prečítam, hovorí o zvieratách, ale svoje uzávery neváha rozšíriť na ľudí.

 

Postaví sa, aby mohla prečítať úryvok.

 

Aristoteles tvrdí, že samci sú aktívni a teplokrvní, samice pasívne a chladné. Predpokladá, že teplo napomáha počatiu samcov, kým chlad rodeniu samíc.

 

Doslovne napísal:

 

(…) keď vietor fúka zo severu, tak sa rodí viac samcov, ako keď fúka z juhu. (...)

 

Treba si pripomenúť, že v Grécku prináša teplo severný vietor.

 

(A naopak) tvrdé a studené vody spôsobujú v niektorých prípadoch sterilitu, alebo sa rodia samičky.

 

VÉRONIQUE: Človek by si myslel, že po takejto studenej sprche si dnešní vedci už netrúfnu vyhlásiť akúkoľvek hypotézu za konečnú pravdu.

 

MARIE: Naopak, väčšina sa z tohto príkladu vôbec nepoučila.

 

Aristoteles uzatvára :

 

Ten, kto sa nepodobá na rodičov, je z istého hľadiska obluda, pretože v tom prípade sa príroda (…) odklonila od všeobecného prúdu. Prvotný odklon je narodenie samice namiesto samca. Avšak jej narodenie si vyžaduje príroda, lebo treba zachovať živočíšne druhy, v ktorých sú samci a samice odlišní.

 

CAMILLE: To je predsa zrejmé, narodenie nás samičiek znamená obludnosť.

 

MARIE: Židovská a kresťanská Biblia vyjadrili pohŕdanie ženou ako božiu pravdu, a neskôr antickí, stredovekí a renesanční bádatelia vypracovali „vedecké“ základy pre toto pohŕdanie. Napríklad v 16. storočí Levinus Lemnius, lekár, veľmi známy v celej Európe, napísal:

 

Žena je plná výkalov a kvôli svojim kvetinám (Lemnius tak nazýval náš cyklus) vydáva nepríjemný zápach, čím zhoršuje všetky veci a ničí ich prirodzené sily a schopnosti.

 

Lemnius veril, že naša menštruačná krv spôsobuje vädnutie rastlín, vymieranie včiel, besnotu psov, neplodnosť mulíc a potraty kobýl. Dokonca bol presvedčený, že táto krv poškvrňuje slonovinu a môže otupiť čepeľ kovových nástrojov.

 

VÉRONIQUE: Muži snívajú o súložení, ale akí vedia byť protivní k nášmu pohlaviu!

 

GÉRALDINE: Čo chcete, naháňa im strach.

 

ARIANE: Už len to slovo: vagína. VAAAA... Pozrite sa mi na ústa, aké sú otvorené, úplná priepasť...

 

VÉRONIQUE: Muži jej dali meno, ktoré znie ako šľahnutie biča...

 

ARIANE: Svoj orgán nechali pokrstiť sliepke, ktorá sa zajakávala: ko, ko, ko... T!

 

MARIE: Muži krstia svoj penis stovkami mien, jedným vzletnejším, ako druhé: Stĺp katedrály, Amorovo pierko, Kupidonova fakľa, Venušin odrazový mostík, Štetec, ktorý farbí líca dievčat... Tieto výrazy a mnohé môžete nájsť vo výbornom Slovníku sexu od Agnès Pierronovej.

 

ARIANE: Viete, prečo krstia svoj penis? Nechcú, aby im vládol cudzinec.

 

GÉRALDINE: Nielen muži sa boja našej jaskyne. Moja gynekologička sa mi nedávno priznala, že počas prvých tridsiatich rokov praxe pred svojimi pacientkami NIKDY nepovedala slovo „vagína“!

 

MARIE: Nepreháňate to s tým mužským strachom z nás? Nikdy som za nijakým nemusela behať.

 

ARIANE: Prirodzene, že nie. Ani pasca na myši nebehá za myšami...

 

CAMILLE: Môžem byt chvíľočku vážna? Neviem, či sa muži naozaj boja žien, nanajvýš sa obávajú, že dostanú košom od tých, po ktorých túžia. Zato však majú panický strach z toho, čo predstavujeme: nevyhnutnosť voľby medzi všetkými ženskými trofejami, ktoré by mohli získať a povinnosť zaviazať sa v pomere k nám a k našim deťom.

 

ARIANE : To sa mi uľavilo: naši samci sú naďalej silní, len sa boja dospieť.

 

MARIE: Je mi fuk, z čoho majú strach, ale muži k nám vedia byť neuveriteľne drsní. Čo všetko som si ja nemusela vypočuť počas nemocničných pohotovostí! Poviem vám tri z ich obľúbených žartov, držte sa:

 

Prvý :

 

Žena má tri pysky: jeden, aby mohla hovoriť hlúposti a dva, aby jej ich muži prepáčili.

 

Druhý :

 

Žena sa pozerá do zrkadla a vzdychá :

- Som hrozná, vráskavá, plná tuku... Potrebovala by som lichôtku.

Manžel :

- Máš dobrý zrak.

 

Do tretice všetko dobré :

 

Žena sa chystá na karneval a nevie, za akú masku sa obliecť. Vyzlečie sa a celá sa natrie bielou farbou.

Porota, trochu zaskočená, sa jej pýta:
- Čo predstavuje vaša maska?

Žena zdvihne jednu nohu a povie:
- Zubný kaz!

 

Smiala som sa na tom ako všetci, hoci doteraz nechápem prečo.

 

GÉRALDINE: Aby vás prijali medzi seba. Poznám to, v politike je to podobné.

 

MARIE: Môžno, ale niektoré boli naozaj zábavné.

 

Jeden z tých mačistických žartov ma dobehol. Počas môjho praktikantstva ma jeden mladý doktor pozval k sebe, a čo nevidím nad jeho posteľou? Cavanov výrok: Boli vždy mladé a krásne, lebo kým stihli zostarnúť, hádzali ich psom.

 

drzosť, že si podobnú vetu nalepil nad posteľ, keď dvoril mladej dáme!... Avšak zdá sa, že keď nás muž rozosmeje, už nás má jednou nohou v posteli. S týmto kolegom sme už 10 rokov ženatí. A ešte aj dnes sa mu darí rozosmiať ma.

 

CAMILLE: Nuž čo, si zaľúbená do mača, nech ti je na úžitok. Avšak prestaň s týmito hrôzami.

 

MAGALI: Puritáni by mali nosiť figový list pred očami.

 

No tak, neurážajte sa, to nehovorím ja, je to od môjho milovaného poľského aforistu Stanislawa Jerzy Leca.

 

MARIE : Aby ste zabudli na tieto divočiny, poviem vám roztomilý príbeh, ktorý som tiež počula od tých mladých pánov:

 

Starý ujo príde k svojmu obvodnému a horko sa sťažuje. Doktor mu skúša reflexy, sú v poriadku, pýta sa, či má zažívacie ťažkosti, ale starý pán odpovie:

- Môj žalúdok ? Mohol by som jesť klince!

Doktor mu počúva srdce a hovorí povzbudzujúco:

- Vaše srdce je z ocele!

- Čo srdce, srdcu nie je nič, veď ešte vládzem behať za dievčatami!

- Tak potom v čom je problém?

- Doktor, keď ich dohoním, neviem si spomenúť prečo...

 

Opona. Premietnutie obrázku a potom citátu:

 

  • Všetci sme na tej istej sexuálnej galére, ale každý vesluje pod svojou vlastnou erotickou vlajkou.

Bohumil Hrabal

 

Štepán Bohumil, éd SNKLU Prag 1963

 

 

Obraz 10

 

ARIANE: Aby nám lepšie trávilo, nech sa páči Uhorkový sorbet s mätou od Karine Muraille.

 

CAMILLE: To padne dobre, po takom nadžgávaní...

 

Prišli ste na túto večeru, ale v podstate vám je úplne jedno, aké o nás muži rozprávajú somariny.

 

ARIANE: Čakala som nehoráznosti, ale niektoré presahujú moju chápavosť. Chvíľu je to zábavné. Po čase to však začne byť únavné. My, ženy, nemáme sklon doviesť každú myšlienku až úplnej krajnosti.

 

MARIE: Ariane, vieš, prečo Boh stvoril ženy hlúpe? Aby mohli znášať mužov.

 

ARIANE: Nezabúdam na všetky krutosti, ktoré urobili ženám, ale na druhej strane, je nám ľahké vodiť ich za nos, aby som to nepovedala surovejšie. Ich hlava je jedno poschodie, žalúdok druhé, majú aj tretie, a nijaké schodište medzi nimi.

 

MARIE: Priznaj sa: kašleš nato, čo hovoria, len aby dobre súložili.

 

ARIANE: Prečo by nie? Nie som muž, aby som počúvala rozprávky po tisíc a jednu noc.

 

MARIE: Pre naše matky išla láska cez žalúdok. Pre našu generáciu zostúpila o niečo nižšie. Kam sa posunie pre naše dcéry?

 

MAGALI vstane:

 

MAGALI: Dobre ste sa zasmiali na paródii Katolíckej učebnice pre ženy. Mohla by som vám tiež citovať 60 islamských predpisov o menštruácii a pôste počas Ramadánu.

 

MARIE: To naozaj jestvuje?

 

Orientálna náboženská hudba.

 

MAGALI: Isteže, a je to myslené celkom vážne. Allah predsa nariadil : Ak sa ťa budú pýtať na menštruáciu, povedz: je to zdroj zla.

 

Preto počas Ramadánu, ak krvácanie začne pred zotmením, celodenný pôst sa neráta a žena sa musí postiť o deň dlhšie. Ak skončí pred svitaním, pôst je uznaný, a to aj v prípade, že sa žena umyje až ráno. Ak však je to naopak, alebo ak ešte toto, alebo tamto v 60. obmenách... V konečnom dôsledku sa jej pôst predĺži o niekoľko dní po skončení pôstu mužov.

 

ARIANE: Ako keby naše mesiačiky neboli dosť otravné aj bez toho...!

 

MARIE- Allah sa nemýlil, len zabudol dodať, že menštruácia je zdroj zla pre nás. Čo sa dá robiť, treba ich, aby muži mohli pracovať nerušene aspoň týždeň do mesiaca.

 

VÉRONIQUE: Allahova veta sa dá vidieť aj z tohto uhla, je zábavný. Avšak predsa len, obviniť naše krvácanie ako zdroj zla ! Pritom prorok mal rád ženy, oženil sa hneď so štyrmi. Napriek tomu, verš 11 zo štvrtej súry, týkajúcej sa dedičstva, tvrdí: Najvyšší povedal: […] synovi časť, rovnú časti dvoch dcér. A za zavraždeného muža má byť rodina odškodnená dvakrát toľko, ako za ženu.

 

MARIE: Veď každý vie, že žena je mužovou polovičkou. Lepšou polovičkou, ako galantne vyhlasujú. Zrejme preto si namiesto jednej Prorok zobral pre istotu hneď štyri.

 

MAGALI: Nechajme Proroka odpočívať v pokoji, ťažkosti spôsobujú hlavne vykladači – u moslimov, tak ako u katolíkov, kalvinistov, židov, komunistov...

 

CAMILLE: O, o, o, o...! S komunizmom to preháňaš, to nie je náboženstvo!

 

GERALDINE: Naozaj nie? Avšak možno máte pravdu, gotické katedrály sa naozaj nedajú porovnávať s komunistickými červenými kútikmi.

 

CAMILLE: Nechajme to. Čo sa týka cirkví, všetci tí dobrí veriaci uplietli bič, ktorý držal ženy nakrátko. A preto, aby sme im ich nápady zhltli, nás odsunuli ďaleko od vzdelávania. Nie pre nič, za nič varoval rabín Eliezer ben Hyrkanos Židov: Kto učí z Tóry svoje dcéry, stráca čas. Radšej Tóru spáliť, ako ju dať ženám.

 

ARIANE: Honoré de Balzac nebol rabín, ale aj jemu to bolo jasné: Hrozte sa vzdelávania žien. Nechať ženu čítať knihy, ku ktorým ju tiahne jej duch, znamená naučiť ju zaobísť sa bez vás.

 

MARIE: Keď horor, tak horor, citujem Sachu Guitryho: Keď sa o dákej žene povie, že je vzdelaná, predstavujem si, že jej v ušiach rastie petržlen a medzi nohami čakanka.

 

GERALIDINE: To je odpoveď na moju otázku o filozofkách: sú dobré na pestovanie zeleniny.

 

CAMILLE: Nie som si istá, či sú političky rovnako užitočné.

 

GÉRALDINE a CAMILLE sa smejú, už sa zblížili.

 

MAGALI: Rada by som sa smiala s vami, ale je mi ťažké na to nemyslieť. Na Strednom Východe môže byt neverná žena ukameňovaná ešte aj dnes. Viete si to predstaviť ? Zakopú vás do pol pása do zeme a začnú na vás hádzať najprv malé skaly do chrbta, do pŕs, aby vás hneď nezabili, potom väčšie a väčšie do zátylku, do tváre... Môže to trvať celú večnosť !

 

Súcitiaca VÉRONIQUE vezme MAGALI okolo pliec, odvedie ju k vešiaku, položí jej na plecia kaftan. Magali ho príjme.

 

MARIE: Magali, povedali sme si, že sa budeme baviť na mužských hlúpostiach, ale ty si nás úplne pripravila o chuť na smiech.

 

Pre mňa, biologičku, je hrozné, že dokonca aj veda, namiesto toho, aby osvetľovala, niekedy skôr prispieva k zatmeniu sveta. Vedci robia úžasné objavy, napríklad vnútromaternicové testy, ktoré u nás zachraňujú nespočetné deti. V Indii, v Číne, zdá sa, že aj vo Vietname a inde, majú za následok masívne potraty ženských plodov. Nielen, že sú ženy nečisté, tam si ani nezaslúžia žiť. Len v Indii to vraj predstavuje 50 miliónov malých obetí ročne.

 

VÉRONIQUE: Predtým sa „prebytočné“ dievčatá zabíjali po narodení...!

 

MAGALI: Aký pokrok!...

 

GÉRALDINE: Vyvražďovanie malých dievčatiek nie je podmienené náboženstvom, ale ekonomikou.

 

CAMILLE: Tak ľahko zase náboženstvá viny nezbavíte! Sú to v prvom rade ony, ktoré prispeli k znehodnoteniu žien.

 

ARIANE: Vždy sa mi zdalo záhadné, že proroci boli všade muži, ale ich stúpenci sa nachádzali najmä medzi ženami.

 

MARIE: Nebude to náhodou naše brucho, ktoré nás tlačí do mysticizmu? Nosiť vo svojom vnútri bábätko, to predsa len je čosi, čo presahuje ľudské chápanie.

 

CAMILLE: To nie je dôvod hádzať sa do náručia kňazom! Ach, prepáčte, Magali...

 

MAGALI: Za málo.

 

Často sú to práve ženy, ktoré uvádzajú do života barbarské myšlienky mužov. A navyše ich odovzdávajú deťom.

 

MARIE: Hlúposť nemá pohlavie...

 

VERONIQUE: Mala by si skôr povedať: „Inteligencia nemá pohlavie“.

 

MARIE: Dobre, moja milá feministka.

 

ARIANE: Podľa mňa naozajstná inteligencia nemôže byť bezpohlavná...

 

MAGALI: V Afrike a inde sú to ženy, ktoré obrezávajú malé dievčatká a opäť ženy, ktoré zošívajú dospievajúcim dievčatám vagínu, aby si boli isté, že ich dodajú manželom ako panny.

 

GERALDINE: To nesúvisí s náboženstvami, náboženstvá slúžia len ako dodatočné „ospravedlnenie“...!

 

MARIE: Videla som anatomické nákresy, ktoré znázorňujú ich diabolské postupy. Keďže to má vydržať niekoľko rokov, nezašívajú to nejakou jemnou nitkou. Pochybujem, že by poznali anestéziu. A nechajú len celkom malé otvory na moč a na menštruačnú krv.

 

GÉRALDINE: Nemohli by ste nám to ušetriť tieto hrozné podrobnosti?

 

MARIE: A vy, politici, nemohli by ste hľadať, ako ušetriť podobné mučenie mladým Afričankám ?

 

GERLADINE: OSN prijalo v decembri 2012 rezolúciu proti tejto tradícii. Dodnes ju podpísalo 110 krajín, z čoho temer polovica v Afrike.

 

MARIE: Bol najvyšší čas !

 

VERONIQUE: Môžem poznamenať, ze muži nepotrebujú ani náboženstvá, ani mačistické zákony, vari ani predsudky, aby nás znásilňovali ?

 

MAGALI: ... ani nato, aby sa medzi sebou utláčali, týrali a vyvražďovali vo vojnách! Nie pre nič si Goethe na konci života povzdychol: Čim lepšie poznám ľudí, tým viac milujem svojho psa.

 

ARIANE: Dievčatá, počkajte! Prestaňte! Naše hody mali byť veselé priateľské posedenie v útuľnej jaskyni, a teraz sa nám šmýkajú do závratnej čiernej priepasti.

 

Siahne po fľaške šampanského a nechá vybuchnúť zátku:

 

Pripime si na mladosť, krásu a radosť zo života.

 

VÉRONIQUE: Magali, ak ti dobre rozumiem, ty by si chcela usporiadať medzi mužmi a ženami rozvod s priznaním obojstranných vín.

 

MAGALI: Skôr by som bola za zmierenie s priznaním obojstranných zásluh.

 

MARIE: Magali, keďže vo Francúzsku sa všetko končí piesňou, mám jednu pre teba:

 

Dámy z dávnych dôb, aká bieda,

klesali pod bremenami,

hoci ich muži, to bola ich veda,

zahŕňali lichôtkami.

 

Všetci tí veľkí myslitelia,

ktorí sa o rady tak ochotne delia,

natárali o ženách ako teľce

voloviny, ktoré sa mi ani opakovať nechce.

 

Nemali vraj dušu, a v hlave prázdno,

mnohé ako bosorky potopili na dno.

Tá, čo mala smolu narodiť sa ženou,

mohla sa utešiť len spásou vymodlenou.

 

VSETKY (spievajú s Marie):

Všetci tí veľkí myslitelia,

ktorí sa o rady tak ochotne delia,

natárali o ženách ako teľce

voloviny, ktoré sa mi ani opakovať nechce.

 

MARIE:

 

Dnes už majú právo skrátiť si sukne

a pri voľbách ich hlas zaváži v urne,

avšak ako včera, ženy stále majú

prebaľovať deti, variť, a o muža dbajú.

 

Refrén je premietnutý na plátno, Marie gestami pozýva divákov, aby spievali s herečkami.

 

VŠETKY (spievajú s Marie):

 

Všetci tí veľkí myslitelia,

ktorí sa o rady tak ochotne delia,

natárali o ženách ako teľce

voloviny, ktoré sa mi ani opakovať nechce.

 

MARIE:

 

Dnes nám každý muž za pravdu dáva,

keď tvrdíme, že máme rovnaké práva.

Ženská krása vládne na plagátoch mesta,

ale víla má naďalej zalepené ústa.

 

VSETKY (spievajú s Marie):

 

Všetci tí veľkí myslitelia,

ktorí sa o rady tak ochotne delia,

natárali o ženách ako teľce

voloviny, ktoré sa mi ani opakovať nechce.

 

Opona. Premietnutie obrazu.

Dessin J. Tincay

Obraz 11

 

ARIANE: Pred pohárikom na rozlúčku vám ponúkam veľmi chutnú kombináciu Jahody v práškovom cukri a kandizovaný zázvor. Veľmi účinné afrodiziakum, mohla som si to overiť.

 

VÉRONIQUE: Mám pocit, že už sme prešli celé kolo. Ak už nejdeme spomínať mužské somariny, poviem vám ich veľký sen:

 

Zdá sa, že v strede Európy je malá krajina, kde sú ženy rady ženami a šťastné, že muži po nich túžia. Má to byť Slovensko.

 

Môj muž tam často chodí pracovne a keď sa vráti, zas a znova mi ospevuje krásu slovenských dievčat a ich úsmevy. On sa na ne usmeje, ony sa usmejú naňho, hovorí, že to nezájde ďalej, každopádne nie ľahšie ako vo Francúzsku, a je z toho nepredstaviteľne šťastný! Všetci jeho kolegovia sa nadchýnajú rovnako. Vraj tu u nás odpovedáme na mužské pohľady pohŕdavo zošpúlenými perami.

 

CAMILLE: Nie pre nič, za nič povedal básnik Jean Cocteau: Francúzi sú smutní Taliani.

 

Ale povedz, že by na Slovensku nemali katolícku cirkev?

 

VÉRONIQUE: Prirodzene, že majú, ale cez vojnu sa skompromitovala s nacistami, po vojne s komunistami a to jej obrúsilo zuby.

 

CAMILLE: Nemala by si zabudnúť, že komunizmus nastolil rovnosť medzi mužmi a ženami!

 

GÉRALDINE: Áno, dal ženám rovnaké právo drviť zbíjačkou kamene na cestách!

 

MAGALI: Počujte, vy dve, nezdá sa, že by vás nahota veľmi zblížila...

 

GÉRALDINE: Jasné, že nie. Ja keď chodím polonahá, cítim sa ako egyptská kňažka. Zato Camille sa musí považovať za proletárku, zbavenú poslednej košele.

 

GÉRALDINE a CAMILLE sa smejú, ostatné sa pridávajú k nim.

 

MAGALI: Véronique, tvoj manžel má roztomilé sny, teda, dúfam pre teba, že sú to len sny. A o čom snívame my, ženy? Keby teraz, keď si tu tak pokojne sedíme medzi sebou, prešiel popri pivnici Superman, zahalený do hustého oblaku feromónov, som si istá, že by ste sa všetky vrhli po jeho stopách.

 

GÉRALDINE: Magali, ako môžete hovoriť také nehoráznosti?

 

MAGALI: Práve čítam knihu, ktorá mi vyráža dych, Diktátorove ženy od Diany Ducretovej. Predstavte si, že Hitler dostal viac zaľúbených listov, ako Mick Jaeggers a Beatles dokopy! Ešte aj v roku 1941, po dvoch rokoch vojny, desať tisíc žien omdlievalo, keď naňho mysleli. Mussolini žal 30000 až 40000 listov mesačne, najčastejšie od žien, ktoré sa k nemu ani nepriblížili. Rusky nariekali nad Stalinovou smrťou a dnes snívajú o Putinovi. Pritom Hitler ženami pohŕdal, Stalin dohnal svoju manželku k samovražde a Mussolini opísal ich postoj veľmi úsporne: Masa, podobne ako žena, jestvuje nato, aby bola znásilnená.

 

MARIE: Všetci sú mačovia, a každá by sme ho chceli čo najmačovatejšieho.

 

GÉRALDINE: Nepreháňajme to, nielen ženy podľahli Hitlerovi, Stalinovi, Mussolinimu. Aj muži ich nasledovali ako ovce.

 

Okrem toho, Magali, čo vy už viete o mužoch a ženách? Od vášho farára ste sa toho nemohli naučiť až tak veľa.

 

MAGALI: Sú farári, ktorí sa veľmi dobre vyznajú, najmä s malými dievčatkami...

 

GÉRALDINE chce niečo namietnuť.

 

MAGALI: Prepáčte, Géraldine, musím s tým prestať.

 

Priznám sa, že som sa s vami trochu pohrala. Príbeh s farárom, ktorý som vám porozprávala, nebol môj...

 

CAMILLE: Véronique, ty si to vedela!

 

VÉRONIQUE: Vedela som, že Magali robí doktorát zo sociológie, ale nepovedala mi nič viac. Magali, vidí sa mi, že si ma zradila...!

 

MAGALI : Mea culpa, mea maxima culpa, ale keď som vás videla na Arianinej výstave, elegantné, zámožné, spokojné so sebou – a štipku pohŕdavé vo vzťahu ku mne, zachcelo sa mi robiť dedinskú husičku.

 

VŠETKY (šum námietok) : Aká drzosť! Neboli sme pohŕdavé. Magali, takto sa nehrá so svojim advokátom. (Atď.)

 

MARIE (ich prekričí:)

Naše húsatá sa všetky cez priekopu
poprekoprcovali.

 

Magali, nepočúvaj ich, máš ďaleko k hlúpej husi.

 

MAGALI: Ten farár nezneužil mňa, ale moju mamu. Prežila to, narodila som sa, ale môj otec potreboval temer 20 rokov, aby ju oslobodil od pocitu viny a špiny.

 

GERLADINA: Pred chvíľou ste ale naozaj nebola milá! Nemôžete odsúdiť celú cirkev pre niekoľko čiernych ovcí.

 

MAGALI: Zabudnime na čierne ovce a vráťme sa k celému stádu.

 

Nemyslím na cirkev. Pre vás, jediní vinníci sú muži, a bodka. Veľmi sa vám nepáčilo, keď som vám pripomenula, že ženy môžu byť spoluvinníčky, že aj vy by ste nimi mohli byť, aspoň do istej miery.

 

MARIE: Magali, nemôžeš nás hodiť do jedného vreca s tými úbohými ženami, ktoré obrezávajú svoje dcéry...!

 

MAGALI: Isteže nie, poznám Lecov aforizmus: Nehádž všetko de jedného vreca, nezdvihol by si ho.

 

Avšak predsa len: pozrite sa trochu na seba. Vedkyňa, právnička, filozofka - tri vyhlásené feministky, a ste ochotné veriť nezmyslom o rozdieloch medzi mužským a ženským mozgom, ktoré nezastáva nijaký naozajstný biológ. Zákonodarkyňa a advokátka, ktoré pripúšťajú, že hranica medzi „dobrými“ a „zlými“ by mohla viesť po čiare medzi ženským a mužským rodom. „Revolucionárka“ a „konzervatívka“ celé šťastné, že sa môžu zmieriť, lebo aj tá druhá podľahla mužovi, s ktorým nezdieľa politické názory. Navyše, posmievate sa z posadnutosti mužov, ktorí chcú doviesť každú myšlienku až do jej úplného konca, ako keby ste sa vo vašom zamestnaní mohli zaobísť bez tohoto sklonu. Nezdá sa vám, že ste trochu priveľmi väzňami vašej výchovy, vašich predsudkov, vašej spoločenskej triedy?

 

MARIE (so záhoráckym prízvukom): No ale, kuriatko moje, pozrime sa, aké je hrdé! (Ponechať? Nahradiť záhoráckymi výrazmi?)

 

Magali, to čo hovoríte, nie je hlúpe. Sú ľudia, inteligentní od narodenia, a iní, ktorí ostatnú hlúpi aj na druhom svete, ale človek je zriedka celkom biely, alebo celkom čierny. Okrem toho hodnota každého sa môže meniť podľa okolností.

 

VÉRONIQUE: Marie, nehrňte sa za Magali, už nás dosť vodila za nos. Začína byť neskoro. Ostaňme pri našej slávnostnej večeri o mužských somarinách.

 

MARIE: Myslím, že Frigyes Karinthy zhrnul všetko, čo sa na tento námet dá povedať : Muži a ženy, ako by si mohli rozumieť? Každý chce niečo iné: Muži chcú ženy, ženy chcú mužov.

 

CAMILLE: Treba prijať našu dualitu človek a zviera, a uznávať sa v tejto dualite. Ináč veslujeme rovno do Absurdistanu.

 

GERLADINE: Môžete nám to preložiť do bežnej reči ešte predtým, ako vám v ušiach vyklíči petržlen?

 

CAMILLE: Sme zároveň zvieratá a ľudia – musíme sa ako takí prijať. A naša galéra sa bude vznášať na vlnách.

 

GÉRALDINE: Chápem, že vás považujú za veľkú filozofku. S takýmto objavom, hodným Kozmu Kozmiča Prutkova, budete slávna dokonca aj na Východe!

 

CAMILLE sa smeje.

 

ARIANE: Povedzme, že to bude náš uzáver.

 

MARIE zdvihne obrus na stole a chce vyzvať Guy, aby vyšiel von, ale pod stolom nikto nie je.

 

MARIE: Vedela som to! (Obracia sa na Ariane:) Pekne si nás dostala s tým tvojím Nahým kohútom na streche.

 

ARIANE: Hádam si si nemyslela, že ti ho takto hodím napospas.

 

Rozdáva poháre, zapáli reťaz farebných žiaroviek, alebo prskavku.

 

MARIE: Boli časy, keď si sa delila ochotnejšie...

 

ARIANE: Čo si počneš, slávy dcéra: Čas vše mění, i časy.

 

Oscar Wilde napísal, že muži chcú byť našimi prvými milencami, kým my túžime byť ich poslednou láskou.

 

Rada by som náš banket ukončila pôvabným úryvkom z divadelnej hry Cézar od dvoch huncútskych Čechov Voskovca a Wericha.

 

VÉRONIQUE: Vidím, že sa z toho Československa nedostaneme.

 

ARIANE: Koniec hry Cézar opisuje Odyseov návrat domov po trójskej vojne. Desaťročná vojna pre ženu!... Ako viete, Odyseus musí čeliť všetkým možným nebezpečenstvám a jedno z najhorších je láska bosorky Kirké, ktorá ho pritiahne na svoj ostrov. Aby nikto nerušil ich romancu, Kirké premení Odyseovu posádku na prasce. Tu začína môj citát, ktorý znie približne takto:

 

" …Když měl Odyseus vepřovou posádku,

vzplanula mezi ním a čarodejkou vášeň.

Když bylo po vášni a Kirké měla Odysea dost,

dovolila mu proměnit si vepříky spátky v kamarády.

A tu měl Odyseus hroznou ostudu:

Přišel do prasečího chlívka a povídá:

- Kluci, je to dobrý, konec vepřovýho osudu, budete zase lidmi.

Nato kamarádi zachrochtali:

- Ani mne nenapadne !

Teď jsem jednou oficiálne zvíře a nepotřebuji v sobe zvířecí pudy potlačovat.

Žádné pocity méněcennosti, žádné libido, žádný oidipovský komplex,

Freud, Nefreud, ted jsem prase. "

 

HEREČKY by mohli naznačiť pohyb k podlahe, akoby sa chceli spustiť na štyri nohy. MAGALI, pobavená a veselá, urobí premet, alebo sa postaví na hlavu.

 

Padne opona.

 

Po obrázku sa môže na oponu premietnuť pár aforizmov:

 

  • Myšlienky mnohých mužov sú také nízke, že im nedočiahnu po hlavu.

  • Seno nemá rovnakú vôňu pre kone a pre milencov.

  • Následkom spoločenskej objednávky sa ľudia rodia zo súkromnej iniciatívy.

  • Nijaká zmena kalendára neskráti tehotenstvo.

  • Pre dnešných mladých: Ženy našej generácie boli úplne iné, aspoň v našej predstavivosti...

  • Prešla mojim životom bez ohľadu na dopravné predpisy.

  • Zaľudniť svet je ľahké. Vyľudniť svet je ľahké. V čom teda je problém?

 

Stanislaw Jerzy Lec Neučesané myšlienky

 

 

Poďakovanie za potlesk

 

Vzhľadom na tento záver hry by herečky mohli prísť poďakovať sa za potlesk úplne nahé. Mohli by sa tiež zjaviť v svadobných šatách, alebo vo veľkolepých večerných odevoch. (Producent iste uprednostní prvé riešenie...)

 

Všetky držia pred tvárou prasačiu masku, pripevnenú na paličku. Keď si ju spustia pred pohlavie, jej rub predstavuje smejúce sa ženské ústa.

 

Ak sa im to pozdá vhodné, môžu zaspievať:

 

VŠETKY:

 

Dámy z dávnych dôb, aká bieda,

klesali pod bremenami,

hoci ich muži, to bola ich veda,

zahŕňali lichôtkami.

 

Nemali vraj dušu, a v hlave prázdno,

mnohé ako bosorky potopili na dno.

Tá, čo mala smolu narodiť sa ženou,

mohla sa utešiť len spásou vymodlenou.

 

Dnes nám každý muž za pravdu dáva,

keď tvrdíme, že máme rovnaké práva.

Ženská krása vládne na plagátoch mesta,

ale víla má naďalej zalepené ústa.

 

Všetci tí veľkí myslitelia,

ktorí sa o rady tak ochotne delia,

natárali o ženách ako teľce

voloviny, ktoré sa mi ani opakovať nechce.

 

Padne opona. Posledné premietnutie:

 

Boh najprv stvoril muža, ale potom mal lepší nápad...

 

 

 

Časopis Glosolália uverejnil v októbri 2014 moju skratenú podobu hry. Vyjadruje podstatné myšlienky plného znenia - a vari sa dá ľahšie hrať...

Rédiger un commentaire

Commentaires

  • Pobavený (vendredi, 18. juillet 2014 16:33)

    .

    Autor sa nebojí úprimných názorov?

    Že by poznal výrok Hektora Berlioza:

    „Kritiky nečítam. Počítam riadky. Ak ich je viac ako 20, poďakujem.“

Veuillez entrer le code.
* Champs obligatoires